Prebúdzate sa do bežného rána, všetko vyzerá normálne, bežne a v pohode. Z ničoho nič na vás spadne ťarcha trápení, starostí, choroby, útok kadejakých vonkajších vplyvov, tragédií a situácií, masáž médií a svetového diania alebo má niekto iný zlý deň a tak ten váš tvrdo napadne. Denno denné extrémne výkyvy nálad, ktoré zatrasú každým. Riešili ste už otázku, čo sa to do prčic deje?
Doba je divná. Povedzme si rovno, že doba je naozaj divná. Problémom však nie je, že doba je divná, keďže divného bolo stále dostatok. Problémom je, že to divné začalo byť akceptované, bežné a dokonca normálne. Nečudujem sa, veď toho divného je už toľko, že sme si naň zvykli. Kto mi však dal právo hovoriť o tom, čo je divné a čo nie? Bežný protiútok, s ktorým sa stretáva každý, kto sa snaží podľa slovníka dotknutého tzv. moralizovať. Tak sa na to spoločne pozrime.
DOBRO A ZLO
Aj keď nám dnes s odstupom času prídu rozprávky, ku ktorým sme ako malí vzhliadali detinské a vymyslené, ich podstata je neodškriepiteľná. Boj dobra a zla je prakticky na každom kroku. Nemožno sa pred ním schovať, ani nikam utiecť. Táto zákonitosť je daná a nemenná a v záujme každého by prirodzene malo byť zlo eliminovať a dobro siať.
Akosi v tom však zlyhávame, pretože každý si dobro a zlo vysvetľuje inak.
Tomu, že máme zlo eliminovať a dobro siať, by sme v ideálnom prípade mali už od detstva rozumieť. Škoda je, že tomu rozumieme len do času, kým naše svedomie životom vo svete neotupieva a naša pozornosť začne byť odvádzaná kamkoľvek, len nie na to, že práve toto je najpodstatnejšia oblasť, ktorej by sme sa mali venovať.
Keď som tento fenomén začal seriózne vnímať a rozmýšľať nad ním, pýtal som sa, ako je možné, že vo svete je toľko skazy vytvorenej ľudskou rukou a jazykom, keď každý jedinec prirodzene vie čo je dobré a čo je zlé. Rozozná bolesť a utrpenie od radosti a šťastia. Kde je teda koreň problému, aké kúzlo má v sebe zlo, keď nás dokáže takto opantať a keď ho nielen podporujeme, ale aj sami kreujeme?
Vystriedali sa nás tu už desiatky generácií a je veľkou hanbou, že ľudstvo si dodnes neosvojilo a nezhodlo sa na objektívnej pravde, podľa ktorej by sa riadilo preto, aby každý, bez rozdielu prežil šťastný a naplnený život.
Sokrates povedal:
,,Existuje jednanie, ktoré je správne a ktoré musí byť dodržiavané práve preto, že je správne. Takéto jednanie môžeme nazvať dobrom. Dobro nezávisí na rozhodnutí spoločnosti, ani na okamžitej vôly väčšiny. Správne jednanie, teda dobro, môže byť aj také, ktoré väčšina odmieta. To čo je dobré je potrebné realizovať! Človek nemôže nekonať dobro, pokiaľ ho pozná. Zlo plynie z neznalosti dobra. Je nutné učiť ľudí dobro poznávať. “
SLOBODA
Ó aké šťastie máme, že ju máme, ale úf ako nesprávne s ňou narábame. Sloboda sa stala najväčšou výhovorkou a zároveň hlavným obranným mechanizmom každého u koho je zjavné, že trpí nedostatkom vedomostí o rozsudzovaní svojho konania ešte pred tým ako začne konať.
Definíciou zla je všetko to, čo škodí a najmä to, čo škodí druhým. V tomto prípade je zbytočné rozprávať o násilí, vražde či lúpeži. Dôležité je hovoriť o tých, zdanlivo zanedbateľných ,,zlách,, , ako je výbušnosť, závislosť, nervozita, neúcta, klamstvo, chlípnosť, vulgárnosť, ohováranie, neochota, hrubosť, neslušnosť a teda klásť dôraz na to, že malé zlo nie je o nič menšie od toho veľkého a tzv. sloboda ani jedno z nich neospravedlňuje.
Jim Caviezel to vysvetlil stručne:
,,Každá generácia by mala vedieť, že sloboda nie je v tom, že si robíš čo chceš, ale v tom, že robíš to, čo je správne.’‘
Mám pocit, že v spoločnosti narážame na brutálny chaos a zmätok. Je už úplne bežné a normálne, že definície zjavných a konkrétnych slov sa vytratili a každý si tu začal vysvetľovať veci po svojom. Prečo? Potopení v ľudskom hriechu si ohýbame a prispôsobujeme tieto definície tak, aby ospravedlnili naše zlé konania.
A čo je ešte horšie, začali sme sa porovnávať medzi sebou. ,,Veď henten je horší odomňa!“
Je tu značný deficit sebareflexie, na základe ktorej sa človek v tom zhone zastaví a premýšľa nad sebou. Úprimne a sebakriticky. Premýšľa nad tým, čo by mohol na sebe vylepšiť, aby tým prospel sebe aj svojmu okoliu. A myslím, že je každému jasné, že tu nehovorím o móde, kariére alebo krajšej postave.
ZÁKON AUTORITY
V náväznosti na hore uvedené jasne vyplýva, že sa vytratila autorita. Dominanta, pred ktorou si dvakrát premyslíme, ako sa budeme chovať, na čo budeme myslieť a ako budeme konať. Autorita, ktorá nás počas života brúsi ako diamant, autorita, ktorá nad nami nedrží palicu, ale autorita, na ktorú sa chceme podobať, pretože srdce a rozum nám hovorí, že presne takto si predstavujeme svet, v ktorom môže žiť každý naplnený a šťastný život.
Prečo sa podriaďovať? Je úplne normálne a zo života jasne vieme, že uši sklopíme najmä pred autoritou, ktorú rešpektujeme alebo ktorú milujeme. Ako dieťa pred rodičmi, ako žiak pred učiteľmi, ako v práci pred šéfom, na súde pred sudcom a tak ďalej.
Viem, dnes v dobe egocentrizmu a rebelstva je ťažké vysvetliť niekomu, že morálne niekoho poslúchať a nechať sa morálne niekým viesť nie je hanbou ani slabosťou. Ale poviem vám, aj za týchto okolností dokáže človek žiť slobodný život. Rozdiel je len v tom, že si je často krát viac vedomí toho, čo je dobré a čo zlé.
Ak sa pýtaš, prečo si je tento človek týchto vecí vedomý viac, odpoveď je jednoduchá. Tento človek sa podriadil norme morálneho života, ktorú prijal do svojho života na základe srdca a rozumu.
A aj napriek tomu, že stále zlyhávame a nikdy nebudeme dokonalí, človek, ktorý by takúto normu morálneho života mal, by predsa nedokázal napríklad šikanovať druhého človeka.
BLÚDENIE
Pokúsme sa prosím v tomto prípade úplne odosobniť od akýchkoľvek predsudkov voči akejkoľvek viere. Veď nakoniec aj neveriť je vierou. Snažme sa neťahať politiku náboženstva, či ateizmu do nasledujúcich riadkov. Riešme len normu morálneho života a to, ako by mohol tento svet vyzerať, ak by sme sa na tej jednej norme civilizačne zhodli a zakladali si na nej.
Na svete je mnoho motivátorov, bôžikov a talizmanov, ktoré nám majú priniesť úspech, zdravie a šťastie. Tradície, horoskopy, veštenie a iné čarovania, skúšal som a hľadal som to dobro všade. Hľadal som, niečo som našiel, ale vždy to všetko padlo. Možno niekto áno, ale ja som do svojich 25 rokov nenašiel nič, čo by moje srdce alebo rozum zasiahlo tak, aby som už nikdy nič ďalšie hľadať nemusel.
Ako teda také dokonalé dobro vyzerá? Existuje vôbec nejaký vzor dobra? Pýtal som sa.
Až som raz narazil na príbeh človeka, ktorý som dovtedy nikdy nepočul. Teda počul, ale buď som dobre nepočúval alebo mi to bolo jedno.
NÁJDENIE
Ten človek bol úplne iný a jedinečný a všetci, ktorí stáli po jeho boku alebo sa s ním dostali akokoľvek do kontaktu boli navždy zasiahnutí. Kontroverzná postava, ktorá v sebe dodnes ukrýva tie najväčšie tajomstvá ľudstva.
Človek, ktorý bol ťažko pokúšaný no predsa bol bez hriechu, dokonale prejavoval najvyššiu čestnosť a dokonale žil to, čo aj učil. Neodplácal sa svojim nepriateľom, namiesto toho im odpúšťal, bol príkladom zľutovania, ľudskosti, trpezlivosti a láskavosti, no aj napriek tomu bol spravodlivý a tvrdý na pokrytcov, ktorí zavádzali prostých ľudí. Odsudzoval nezmyselné tradície a aj keď podstata toho, čo učil nebola nová, spôsob akým učil bol výnimočný. Majstrovstvo jeho komunikácie s ľuďmi bolo ukážkové. Jednoduchým a zrozumiteľným opisovaním štýlu života ľudí zjavoval pravdu, odhaľoval chyby a navrhoval riešenia.
Intelektuáli tej doby hovoria, že nikdy žiaden človek nehovoril tak, ako hovoril tento. Všetci, ktorí ho počúvali žasli nad jeho odpoveďami a rozumnosťou. Obľúbili si ho a počúvali ho veľké zástupy ľudí a deti ho milovali, pretože on miloval ľudí. Človek výnimočný v každom ohľade a práve kvôli týmto všetkým jeho vlastnostiam mal aj nepriateľov. Najmä u vplyvných politických a elitárskych vodcov, ktorí pochopili, že jeho dobro a dokonalá láska, ktorú v sebe má sú tak silné, až ich to ohrozuje.
A nakoniec sa tento človek obetoval za každého človeka a pre lásku ku každému z nás na tejto zemi trpel, bol odsúdený, mučený a nakoniec zabitý. Neustúpil a vo chvíľach najväčšej bolesti svoj postoj k ľuďom, ktorí ho odsúdili, ktorí sa mu posmievali a ktorí ho bili nezmenil. Naopak prosil za ich odpustenie, čím jasne dokázal víťazstvo dobra nad zlom.
Áno víťazstvo, aj napriek tomu, že on bol zabitý a ľudia, ktorí ho popravili, ostali ešte zopár rokov žiť.
Tento človek zahynul v moci a láske a zanechal po sebe odkaz, ktorý aj napriek veľkému odporu zla zmenil a dodnes mení dejiny.
Príbeh Pána Ježiša Krista je výnimočný spomedzi všetkých, ktorí kedy žili na zemi.
Historické pramene hovoria jasne, že tento človek chodil po našej zemi a desiatky ľudí nezávislých od seba, ktorí žili v tej dobe popisujú konkrétne svedectvá a detaily. Hon proti tomuto príbehu bol tak obrovský, že títo očití svedkovia boli prenasledovaní a trpeli po jeho smrti rovnako ako on a to len kvôli tomu, lebo nechceli poprieť, že to čo videli a počuli bola pravda.
Slobodná vôľa ti dovoľuje tomuto svedectvu veriť a aj neveriť. Ako som spomínal vyššie, teraz tu nejde o žiaden boj medzi teizmom a ateizmom. Zamerajme sa len na obraz tohto človeka a predstavme si, že každý žije taký život alebo že sa každý aspoň snaží k tomuto obrazu priblížiť.
Dobro by zlu dalo jasný debakel.
BOJ, KTORÝ NESKONČÍ?
Boj dobra a zla na tejto zemi ešte nekončí. Dokonca by som povedal, že je tu úplne evidentný boj o dušu každého človeka. Vojna, ktorá sa dá najlepšie vyjadriť opisom obrázka, kde na jednom ramene človeka sedí diabol a na druhom anjel a už je len na človeku, či sa postaví za pevný morálny základ alebo dá prednosť škodlivému a pominuteľnému.
Každý má na výber a odpoveď na túto otázku dáva každý svojim životom.
ČO NA TO ZNÁMI BLOGERI?
Obrátil som sa na priateľov – blogerov, o ktorých viem, že tak ako mňa, aj ich príbeh vyššie spomínaného človeka ovplyvnil natoľko, až sa pre nich stal morálnou normou ich života.
Opýtal som sa ich na ich názor na dobro a zlo a prečo spomedzi všetkých možností, ktoré svet ponúka sa pre ich život stal morálnou normou identický príbeh, ktorý ovplyvnil aj mňa.
Baška Hulinová z blogu Step with Fashion
„V prvom rade ďakujem veľmi pekne za možnosť prispieť do vášho blogu . Čo sa týka môjho názoru, tak verím, že rovnako ako dobro existuje aj zlo. Nepovažujem zlo za nedostatok dobra. Mám pocit, že touto frázou sa snažia ľudia eliminovať to, čo tu skutočne je a preto možno mnohokrát ústupia od nejakých morálnych zásad, lebo nepáchajú zlo, iba robia menej dobra, respektíve si „iba“ užívajú život.
V článku píšete o tom, ako je dôležité vedieť sa podriadiť autorite. Ja si myslím, že to je jeden z najzákladnejších bodov. Keby každý z nás bol bohom, bol by na Zemi chaos a nedalo by sa spoločne fungovať. Ja som sa rozhodla podriadiť Bohu, lebo zmenil môj život a som konkrétna, lebo tak to je a nemám prečo si dávať servítku na ústa. Som vďaka Bohu lepšia, zdravšia, stabilnejšia. Vníma to moje okolie a vnímam to aj ja a to je najväčší dôkaz toho, že to funguje. Že vzťah s ním dáva zmysel môjmu životu. Pre mňa je táto cesta tou najlepšou.“
Roland Vojkovský z blogu Vojskovský – tipy ako sa zviditeľniť na blogu
„Keď som mal 15, hľadal som odpovede na rôznych miestach. Zaujímalo ma asi všetko, okrem kresťanstva. Pochádzal som z katolíckej rodiny a tak som bol v tom, že o tejto alternatíve už viem všetko. Boha som nehľadal, no napriek tomu sa stalo kopec neočakávaných vecí a ja som sa ocitol pri tom, ako som prvýkrát v živote naozaj počúval Ježišov príbeh. Celé kresťanstvo stojí a padá na Ježišovom vzkriesení. Ak sa to naozaj stalo, tak kresťanstvo nakopalo všetky svetové náboženstvá. Ak sa to nestalo, tak Ježiš je v lepšom prípade blázon a v tom horšom najväčší manipulátor v dejinách.
Pre svoj život som si vybral rovnakú autoritu ako Matúš kvôli tomu, lebo som presvedčený, že príbeh o vzkriesení je pravdivý. Vlastne je to celé o autorite. Chcete žiť zdravo a vyzerať dobre? Koho budete počúvať viac? Fitness trénera alebo ľudí z vášho okolia, ktorí nikdy necvičili a každý víkend sa topia v alkohole? Posudzovať dobré a zlé je podľa mňa oveľa dôležitejšie ako porovnávať zdravé a nezdravé možnosti. Je iba jeden človek, ktorý dokázal premôcť smrť a tým je Ježiš. Preto je mojou morálnou normou. A tiež preto, že som si za tie roky s Ním zažil veľa vecí, ktoré slovami neopíšeš.“
Timka Krauszová z blogu Timkablog
„Ľudia hovoria, že zlo sa dá len naučiť, ale podľa mňa to tak vôbec nie je. Ako prváčku na základnej ma šikanovali (do takej miery, že som prišla domov krvavá a prestúpila som skôr ako skončil prvý polrok). Od mala som teda automaticky predpokladala, že ľudia radi robia iným zle. Nanešťastie to potvrdzovalo moje vlastné správanie. Sem-tam som ako malá zaklamala, sem-tam som niekomu povedala niečo naozaj škaredé, dokonca som ako škôlkarka potiahla mamke peniaze.
Nemyslím si, že existuje veková hranica, do ktorej sú tieto prejavy zla akceptovateľné. Práve naopak, už od plienok ma mamka učila, čo je zlé a čo dobré zakaždým, keď som urobila niečo “zlé”. Ale v istom veku – asi v puberte – sme narazili na veci, v ktorých sme sa nevedeli zhodnúť na tom “dobrom”. Neexistovala univerzálna Pravda, ktorej sme sa mohli obe chytiť, a tak nastali nezhody a hádky. Štvalo ma to, najmä preto, že ona si mnoho lží ospravedlňovala láskou ku mne a ja som si mnoho skutkov ospravedlňovala tým, že mamka nerozumie, čím si prechádzam.
Na strednej som však počula o Ježišovi, o ktorom sa v Biblii píše, že hoci sám v ničom nezhrešil, rozumie ľudskému pokušeniu. Konečne! Niekto, kto chápe, prečo robím to, čo robím. Presne pozná ľudskú myseľ a všetky zákutia, kde sa rodia aj na prvý pohľad nevinné, no zlé veci. A sám určuje hranicu. Vďaka tomu je pre mňa jednoduchšie robiť rozhodnutia a žiť životom, ktorý považujem za morálny. Mojím kompasom sa stal niekto, o kom verím, že je najmúdrejší vo vesmíre. A tak sa neriadim len súborom pravidiel a zákazov, ale slovom, ktoré pochádza od neho.“
Maťo Kalivoda z blogu Fireproduction
„Dobro a zlo? Existuje snáď niekto alebo niečo, na základe čoho by sme to mohli rozlíšiť? Alebo je to len otázka subjektívneho názoru? Prostredie, kde sme vyrastali, výchova, naše pocity, názory a kultúra? Teda, každý si osobne sám môže určiť, čo je dobré a čo zlé… Ja osobne verím tomu, že je tu niekto, kto je dokonale spravodlivý a dobrý, kto vôbec nie je sebecký a pozná všetko vrátane motívov srdca. A preto ako jediný dokáže správne rozsúdiť, čo je dobré a čo zlé.
Úprimne, ja som si v živote chcel čo najviac užiť a posledná vec, ktorú som chcel bola, aby mi do toho niekto „kecal“. Myslel som si, že ja sám to viem najlepšie, ale keď sa ma „dotkol“, vedel som, že musím ísť za ním. Dovtedy ma moje „hriechy“ vôbec netrápili, ale až teraz vidím, ako ma to ničilo a kam ma to viedlo … Celkovo, ak by som to mal zhodnotiť, bola to určite tá najlepšia vec, ktorá sa mi v živote mohla stať. Navyše ma uchránila pred veľmi veľmi veľa hlúpymi a bolestivými pádmi. Blúdil som … V mojom prípade to bolo tak, že som prv musel spoznať Jeho, aby som vedel správne rozlišovať čo je dobré a čo zlé. Najlepší spôsob ako vidieť je mať Svetlo a jedno z mien Ježiša je Svetlo sveta.
Niekto by ešte mohol povedať, že základný rozlišujúci faktor dobra a zla je LÁSKA. OK, úplne s tým na 100% súhlasím, otázkou však ostáva, kto alebo čo je tá láska, ako vyzerá ? Verím tomu, že význam toho slova je stelesnený v tom, ktorý bol bez akejkoľvek viny a ľsti a z lásky obetoval svoj život za stratených a hriešnych ľudí, ako som bol ja. Hoci sme ho predtým zradili a otočili sme sa mu chrbtom. „Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.” Teda na záver, ak chceme skutočne rozpoznať dobro od zla, potrebujeme Jeho.“… bol plný lásky a pravdy“ Ján 1,14″
