V tomto rozhovore vyspovedáme 23 ročnú Alenu, študentku pôvodom z Košíc, ktorá hovorí 10 jazykmi a študovala v 6 krajinách sveta. Alenka sa s nami podelila o svoj príbeh, v ktorom svojou húževnatosťou vyťažila maximum. Domov bol pre ňu dlhý čas abstraktným pojmom a realitou sa stal, až keď mala 14 rokov. Do tej doby cestovala s rodičmi po svete a rýchlo sa musela adaptovať na nové prostredia.
Alenka dnes študuje na prestížnej univerzite vo Francúzsku, z ktorej vyšli všetci francúzski prezidenti a významné CEO osobnosti. Okrem toho cestuje po svete, učí sa nové jazyky a pomáha druhým študentom pri hľadaní pracovných príležitostí, stáží a dobrovoľníctva v zahraničí.
Ahoj Alenka, môžeš sa v krátkosti predstaviť našim čitateľom a povedať o sebe niekoľko zaujímavostí?
Ahojte, volám sa Alena, kamaráti ma volajú Alenka a narodila som sa v Košiciach. Vyrastala som však v poradí: na Slovensku, v Japonsku, v USA, v Nemecku a v Holandsku. Keď som dospela, vybrala som sa vlastnou cestou na štúdium do Francúzska a Španielska.
Mám ukončeného bakalára z politických vied na škole Sciences Po Paris vo francúzskom Dijone a Barcelone a aktuálne študujem prvý rok Mastra v marketingu na Sciences Po v Paríži. Popri štúdiu sa rada venujem kreatívnym umeniam a móde, kreslím, varím, behám, plávam, som členkou študentskej organizácie AIESEC a členkou asociácie módy na mojej škole.
Ako je možné, že si vyrastala v piatich krajinách? V akých časových intervaloch ste sa sťahovali?
Moje detstvo bol špeciálny prípad tým, že ocko je vedecký pracovník – fyzik a zároveň je veľmi zvedavý. Táto zvedavosť ho viedla do mnohých medzinárodných projektov, do ktorých ho stále na daný výskum vybrali. To bolo automaticky spojené so sťahovaním sa do danej krajiny. Ja som sa do tohto medzinárodného prostredia narodila a už rok po narodení som cestovala za ockom na rok do Japonska.
Keď som mala štyri, presťahovali sme sa na dva a pol roka do USA. V Amerike som študovala dva roky na základnej škole, keďže do školy som šla už ako 5 ročná. Počas letných prázdnin sme sa vrátili naspäť na Slovensko, kde sme bývali jeden rok. Na Slovensku som ukončila tretí ročník a v septembri sme sa opäť sťahovali.
Jeden a pol roka sme žili v Nemecku, ale stihla som ukončiť piaty ročník na nemeckej škole. Šiesty ročník som študovala opäť na Slovensku a v polovici siedmeho ročníka sme šli na jeden rok do Holandska. Na Slovensko som sa teda vrátila v polovici ôsmeho ročníka a ten som na Slovensku dokončila.
Pri toľkom sťahovaní a vystriedaní škôl v rôznych krajinách nebol problém s tvojím umiestnením do správneho ročníka?
V Amerike som sa v škôlke nudila a neposlúchala som pokyny učiteliek, tak ma na ich odporúčanie rodičia dali do školy skôr.
Na Slovensku som mala ísť vekovo do druhého ročníka, ale vraj by pre mňa nemalo zmysel opakovať druhý ročník, tak ma dali rovno do tretieho.
V Nemecku je však taký vzdelávací systém, že základná škola trvá 4 roky a potom žiaci idú na strednú školu, ktorá ma tri úrovne a to od najlepších gymnázií, cez odborné školy až po najslabšie učilištia. Ja som mala ísť do štvrtého ročníka, v ktorom by som musela robiť samé testy a prijímačky na strednú. S mojou nemčinou by som sa však dostala maximálne na odbornú školu, preto ma nechali opakovať tretí ročník. Po prvom polroku som však vedela výborne nemecky, a tak som mohla preskočiť štvrtý ročník a prijali ma na gymnázium.
V Holandsku a na Slovensku potom už problém s prestupom nebol.
Od svojho prvého roku si cestovala do rôznych krajín, pričom v každej sa hovorí iným jazykom. Ako si sa vedela tak rýchlo prispôsobiť? Mala si nejakých súkromných učiteľov alebo osobné jazykové hodiny?
Ako štvorročná som šla do Ameriky, kde celé moje okolie počnúc škôlkou, školou až po kamarátov bolo anglické. Čiže aj to málo, čo som vedela po slovensky, som hneď zabudla a mojim prirodzeným rodným jazykom sa stala angličtina.
Toto bol problém až v období, keď sme sa vrátili na Slovensko a ja som mala nastúpiť do školy. Mamka nám s bratom doma zakázala hovoriť po anglicky, čo bolo pri hraní sa veľmi neprirodzené a ťažké. Ja som síce písať, čítať a počítať vedela, ale nie po slovensky. Na dĺžne, mäkčene a slovenskú výslovnosť som mala intenzívny rýchlokurz počas letných prázdnin pod prísnym dozorom mamky a bratovej učiteľky zo základnej školy.
Pred odchodom do Nemecka sme si s bratom čítali babkine nemecké knížky, ale kurzy jazyka sme nemali žiadne, preto bola moja nemčina veľmi slabá. Prvý deň na nemeckej škole mi učiteľka povedala v anglickom jazyku, že ona po anglicky vie, ale že so mnou v angličtine nikdy hovoriť nebude. To bolo poslednýkrát, čo som ju počula hovoriť anglicky a potom som už vôbec nevedela, čo sa deje. Nemčinu som sa naučila hneď, ako som si našla nemeckých kamarátov, čiže som žiadne súkromné kurzy, ktoré rodičom všetci odporúčali, nepotrebovala.
V Holandsku som chodila na európsku školu do anglickej sekcie, preto som mala vyučovanie v angličtine. Vtipné je, že som mala ako zahraničný študent povinné hodiny slovenčiny, kde som bola sama v triede a bolo to hrozné, lebo učiteľka si vždy všimla, keď som si neurobila úlohy 😀 .
Holandskom sa teda tvoje cestovanie na istý čas skončilo. Ako a kde tvoje štúdium pokračovalo?
Ako som spomínala, na Slovensko som sa vrátila v polovici ôsmeho ročníka, pričom som hneď robila prijímačky na bilingválne gymnázium. Deviaty ročník som tým pádom vynechala a pokračovala som v 5 ročnom štúdiu na anglicko-slovenskom gymnáziu v Košiciach.
Ocka síce prijali na dvojročný projekt do Barcelony, ale on sa rozhodol, že už cestoval dosť, tak to odmietol. To som sa s ním týždeň nerozprávala 😀 . Ale nakoniec som si Barcelonu splnila sama, čiže má to odpustené.
Na strednej som si zvolila za ďalší jazyk francúzštinu a keďže sme boli malá skupina, naše hodiny boli veľmi aktívne a osobné. Tu som sa prvýkrát dozvedela o parížskych vysokých školách ako Sciences Po, ktoré sa radia medzi najlepšie školy vo Francúzsku.
Vtedy mi kamarátka vnukla nápad, že spolu pôjdeme na Sciences Po, budeme spolu bývať, máme rovnakú veľkosť nôh, tak si budeme požičiavať topánky a bude ma všade voziť autom, aby som už nikde nemeškala. Tak som povedala, že ideme na to 🙂 . Kamarátka sa nakoniec vybrala na inú školu, ale mne nadšenie pre Sciences Po ostalo hlavne kvôli tomu, že umožňuje cestovanie a štúdium po svete. Poslala som tam prihlášku, mala som pohovor a oni ma zobrali.
Ako vyzerá štúdium na Sciences Po a ako si popri ňom skĺbila cestovanie?
Prvé dva roky na bakalárskom stupni som bola vo Francúzsku na campuse v Dijone a tretí rok je povinná výmena na zahraničnú školu alebo pracovná stáž, tak som šla do vysnívanej Barcelony. Po skončení bakalára som sa rozhodla pre tzv. gap year na získanie viac pracovných skúseností a kontaktov a uistiť sa, že marketing je skutočne to, čomu sa chcem vo svojom živote venovať.
Ja som šla na Malorku a Kanárske ostrovy, kde som pracovala vo viacerých hoteloch na pozícii Public Relations a Guest Experience. Zmluva bola na 3 mesiace, po ktorých som mala vybavenú stáž v Číne. To sa však zmenilo, keď som sa zoznámila s mojím aktuálnym priateľom a namiesto Číny som dala prednosť láske a na Kanárskych som ostala 9 mesiacov.
V septembri som začala študovať prvý ročník Mastra v marketingu. V druhom ročníku je opäť povinná pracovná stáž, pričom môžem ostať v Paríži alebo ísť kdekoľvek inde. Tu už mám jasno, že pôjdem naspäť na jedny zo španielských ostrovov.
TIP PRE TEBA
Ak ťa inšpirovalo Alenkino cestovanie a tiež by si chcel nadobudnúť pracovnú a cestovateľskú skúsenosť v zahraničí, sleduj našu sekciu Vo dvojici po Amerike, kde sa podrobne venujeme vycestovaniu na Work and Travel program v USA.
Ako to bolo v prípade učenia sa španielčiny? Mala si pred vycestovaním nejaké základy z tohto jazyka? Aké ďalšie jazyky ovládaš a kde si sa s nimi stretla?
Základy španielčiny som pochytila počas strednej školy v centre voľného času, kde som učila angličtinu. Skrz toto centrum som šla na dva týždne do Španielska na konferenciu pod záštitou Európskej komisie – Youth in Action. Mali sme tam rôzne semináre, prezentácie, prednášky ohľadom roly mladých ľudí v ochrane životného prostredia. Takisto po 1. ročníku na bakalárovi som išla pracovne na 3 mesiace do Španielska na Malorku, kde som robila animátorku – tanečníčku.
V spomínanom centre voľného času som sa naučila aj základy taliančiny. Po druhom ročníku na vysokej škole som znova tri mesiace pracovala v hoteli ako Public Relations na Ibize. Mojou motiváciou na naučenie sa tohto jazyka boli talianski kamaráti, ktorý nehovorili inak ako taliansky a komunikácia bola možná jedine v taliančine.
Počas štúdia v Dijone som sa začala učiť ruštinu a bolo to prvýkrát, kedy som sa učila jazyk bez toho, aby som v tej krajine niekedy bola.
Mojím posledným jazykom je portugalčina, ktorú som sa začala učiť v septembri minulého roka.
Na zhrnutie hovorím: slovensky, anglicky, nemecky, francúzsky a španielsky plynule, zdokonaľujem sa v taliančine, portugalčine a ruštine a prvú desiatku uzatváram základmi z holandčiny a katalánčiny.
Alenka prezraď nám, aký je tvoj názor na výraz „som antitalent na jazyky“ ?
Na toto mám jeden skvelý citát – Talent is a pursued interest. Anything that you’re willing to practice, you can do (Bob Ross). (Preklad autora: Talent je vykonávanie toho, čo ťa zaujíma. Všetko, na čom si ochotný pracovať, dokážeš).
Oveľa dôležitejšie ako talent alebo inteligencia je vášeň, vytrvalosť a ostať nemenný. Talent ti pomôže zo začiatku, ale musíš ho rozvíjať. Ak máš talent, ktorému sa nevenuješ, tak ťa ostatní, ktorí tomu venujú viac úsilia, predbehnú.
Stále treba mať na pamäti, že sa môžeš zlepšovať. Vzdelanie a skúsenosť ti nikto nezoberie, preto treba vytrvať a robiť veci pre seba.
Akú radu by si dala niekomu, kto by sa chcel učiť nový jazyk, ale je v tom úplný nováčik? Kde má začať? A čo v prípade, že si nemôže dovoliť vycestovať na tak dlhé obdobie do inej krajiny?
Nováčikovia môžu chodiť na jazykové kurzy do jazykoviek alebo ak je človek viac disciplinovaný, tak sa vie učiť aj sám. V takom prípade odporúčam čítanie článkov, počúvanie hudby, sledovanie youtube tutoriálov, ktoré obsahujú množstvo výučbového materiálu. Takisto si na internete vedia nájsť množstvo cvičení, ako je napríklad aplikácia Duolingo alebo Babbel. Na začiatku by som sa do kníh nepúšťala, pretože pri nepoznaní jazyka to môže začiatočníka odradiť. Úplný ideál je nájsť si kamaráta z danej krajiny a konverzovať.
V prípade študentov alebo pracujúcich, ktorí si to môžu dovoliť, odporúčam ísť minimálne na dva mesiace do danej krajiny. Tu sa môžu prihlásiť sa do jazykovej školy, nájsť si letný job, miestnych kamarátov a žiť svoje vlastné dobrodružstvo. Takéto kurzy fungujú lepšie v danej krajine ako u nás, kde vyjdeš z kurzu a hovoríš rodným jazykom. Najdôležitejšie pri učení sa cudzieho jazyka je mať kontakt s miestnymi.
Akým jazykom by som mala začať, keď chcem byť takisto polyglotom, ktorý jazyk je pre Slovákov najľahší na učenie?
Vždy treba začať tým jazykom, ktorý ťa inšpiruje. To ti pomôže udržať sa v tomto jazyku, pokračovať a zlepšovať sa. Ak by znela otázka, že ktorý jazyk je dnes najviac potrebným, angličtina sa už dávno stala samozrejmosťou a zamestnávatelia stále viac vyžadujú čínštinu a arabčinu.
Daj naším čitateľom na záver nejaké povzbudzujúce tipy, aby to pri učení nevzdávali.
Najdôležitejšia motivácia je osobné presvedčenie a vášeň. V takom prípade dosiahneš snáď všetko, čo si zmyslíš. Potrebuješ byť zapálený pre vec, byť vytrvalý a nemenný. Tým myslím, že ak si už niečo začal robiť, tak neodbočuj z cesty a pokračuj v tom. Dôležité je, aby ti to tiež robilo radosť. Nie je zlé postupovať pomaly, ale dôležité je nevzdať sa.
Napríklad pre mňa je motiváciou okrem iného aj to, že študujem medzinárodný marketing a viem, že by mi to pomohlo veľmi ľahko získať dôveru nových klientov, ktorá je v každom vzťahu najdôležitejšia. Dôveru by si si získal aj v prípade, ak by si im v ich rodnom jazyku povedal ,,Volám sa pes a mám pastelka rokov.”
