Neuveriteľné učiteľské stratégie, vďaka ktorým deti školu milujú.

Navštívila som školu, kde učí účastníčka programu Teach For Slovakia, Mária Perignáthová. Mária má aktuálne za sebou prvú polovicu tohto dvojročného programu. Úlohou mladého svišťa (mňa) bolo tento deň iba pozorovať jej prácu na vyučovacích hodinách. O programe som veľa čítala, mala som napozerané videá a rozprávala sa o ňom s jeho vedením a účastníkmi. Ale ako sa hovorí ,,lepšie je raz vidieť ako dvakrát počuť“. V ten deň som videla neuveriteľné učiteľské stratégie a študentov, ktorí sú síce neprijatí spoločnosťou, ale milovaní ich pani učiteľkou.

Teach For Slovakia sa venuje predovšetkým deťom, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a ich šance na úspech v živote sú preto menšie, ako u ostatných detí. Dosť nefér však? V škole, ktorú som navštívila, študovalo 20% takýchto detí.

POZOR! DVE PANČELKY V TRIEDE.

Prvýkrát po 18tich rokoch mojich štúdií som bola v triede v pozícii „pančelky“. Tentokrát som bola len pozorovateľka sediaca vzadu v rohu triedy, ale aj tak boli všetky oči na mne. Deti vyzerali najprv prekvapene, myslím, že skôr čakali, že to 157 centimetrové žieňa je ich nová spolužiačka a nie učiteľka. Bolo zábavné ich pozorovať, ako ma skúmali a neváhali sa usmievať.

Najprv som si pomyslela, že sú takéto anjeliky preto, že ubehlo len prvých 5 minút z hodiny a že chcú zanechať dojem. Mýlila som sa. Po chvíľke si na moju prítomnosť zvykli, akoby som tam nebola a boli sústredení na Máriino vysvetľovanie aj po zazvonení na prestávku. Ako je toto možné?

ROZCVIČKA JE ZÁKLAD

Ak ste aspoň raz v živote prešli okolo nejakej fyzickej aktivity s trénerom, určite ste počuli, že rozcvička je základ. Mária ma zobrala na vyučovanie v dvoch triedach. Úvod každej hodiny začínal rozohriatím tela aj mysle.

– Kto sme?
– Piata Bé!
– A čo robíme?
– Makáme!
– Čo chceme?
– Učiť saaa!

Nasledoval burácajúci choreografický potlesk: búchanie dlaní o stehná, otočka a dupnutie.

V druhej triede plnej dospievajúcich tínedžerov vyzerala rozcvička o niečo coolovejšie. Mária obehla triedu a s každým žiakom mala iný pozdrav rukami. Také tie mini choreografie, ktoré sme si ako deti vymýšľali so svojimi najlepšími kamarátmi a nikto iný to okrem nás nevedel. Mária sa ani raz nepomýlila. Každému jednému žiakovi bolo jasné, že jej na ňom záleží a je pre ňu dôležitý.

KÁMEN ZDE? ZDE!

 Ak si v mysli prebehnete spomienky z akejkoľvek vyučovacej hodiny, určite vám neunikne ani stereotypné kontrolovanie prítomnosti žiakov, kedy sa triedou z rôznych strán nesie slovo ,,tu“. Pri Márii som túto časť hodiny ani nepostrehla.

Na úvode rozdala žiakom malé papieriky rozmerov 5×5 cm a tí bez jediného slova, alebo zadania úlohy začali ihneď písať. Až v kabinete mi Mária prezradila, že na papierik deti zapisujú niečo pekné a pozitívne z aktuálneho dňa. To ich vraj po prestávke ukľudní, skoncentruje myseľ a nastaví na optimistickejšie vnímanie svojho okolia. Kým teda deti písali, Mária  vypĺňala triednu knihu.

MATEMATIKA? ŽIADNA PROBLEMATIKA … matematika, ktorá namotivuje aj skeptika.

Mária nenechala nič na náhodu. Každá minúta bola vopred premyslená a učebnicu by ste v tejto triede hľadali márne. Príklady boli vopred pripravené na samostatných A5 papierikoch, do ktorých žiaci priamo písali a potom si ich zakladali do zošitov.

V triede sa nikto necítil ukrátený. Mária lietala po triede s perom a pravítkom v ruke, venovala sa každému žiakovi samostatne, popri tom opravovala študenta pri tabuli a zároveň si v triede udržala rešpekt a plnú sústredenosť.

Až do stretnutia s touto učiteľkou som si myslela, že na písanie a vysvetľovanie učiva slúži tabuľa a zošit. Mária využila usporiadanie lavíc do písmena U a uprostred na zem naznačila body trojuholníka. Deti si museli poradiť s jeho premietnutím cez stredovú súmernosť. Zapojila sa väčšina žiakov a rysovanie po štvornožky bola nie len zábava, ale aj pomôcka k zapamätaniu si postupu riešenia.

Na konci hodiny, tak ako vždy, ich čakala 5 minútová previerka. Nikto sa nebál a ani neprotestoval. Jednoducho si na každodenný test zvykli a vedeli, že protestovanie túto „pančelku“ nezlomí.

SHE FEELSSSSSSS GOOD

Pred hodinou angličtiny ma Mária upozornila, že túto hodinu pripravenú nemá, pretože ju iba zastupuje. Po skončení hodiny som si pomyslela, že si zo mňa urobila srandu.

Na začiatku dostali žiaci do rúk brožúrku s emotikonmi a podľa ich výrazu tváre sa naučili niekoľko pocitov a emócií. Tie mali ďalej použiť vo vete a zároveň vyjadriť ako sa cítia. Pri tretej osobe jednotného čísla Mária zakaždým zasyčala na konci slovesa feel. Syčanie určite patrí medzi obľúbené činnosti angličtinárov nie?

Potom žiakom pustila niekoľko rôznych úryvkov skladieb a z nich mali vyvodiť pocity, ktoré v nich daná skladba vyvolala. Triedou sa niesli skladby ako ,,Happy“, ,,Dnes sa mi nechce nič“, „Láska je tu s nami“, alebo rómska smutná pesnička, ktorej názov si netrúfam napísať. Pocity radosti, nudy, lásky a smútku sa im vďaka tomu okamžite zafixovali v mysli a ich pomenovanie v angličtine už bolo hračkou.

Aby sa aktivovali aj vizuálne zmysly, deťom sa pustili úryvky z filmov, alebo rozprávok, ktoré vystihovali novo naučené emócie. V konečnej fáze už bola herečkou aj samotná Mária a naučené emócie už žiaci sypali z rukáva.

NEPRIJATÍ SPOLOČNOSŤOU, MILOVANÍ PANI UČITEĽKOU

Všetky deti majú právo na úspešný život, ale reálnu šancu na úspech uchopia väčšinou len tie, čo sa ,,dobre“ narodili. Po skončení mojej prehliadky a pozorného skenovania výučby a žiakov som si uvedomila jedno – učiteľ je kľúčovou osobnosťou v životoch týchto detí.

Uvedomila som si, že tak ako potrebujú špeciálnu výučbu mimoriadne nadané a zdravotne znevýhodnené deti, potrebujú ju aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Nemôžu sa predsa klásť rovnaké nároky na dieťa, ktoré nikdy nedržalo v ruke farbičku a ktorému doma nikto nedohliada na domáce úlohy, ako na ,,klasické“ dieťa, o ktoré je doma, ale aj v spoločnosti postarané s podstatne zvýšeným záujmom.

Deti, ktoré som na škole videla boli rovnako šikovné, ako tie „obyčajné“ a dokonca sa učili radi. Bavilo ich zdolávať výzvy a zlepšovať sa.

Onedlho zažijem svoje prvé vyučovacie hodiny ja a som veľmi zvedavá, ako mi pôjde ich príprava a celkový priebeh. Does she feel excited? Yes, she does.  

 

 

2 comments Add yours
  1. Katka, nech Ti to vydrží. Ja, ako mama dvoch chalanov, ktorí sú už teraz v ôsmej triede… klobúk dole. Obdivujem učiteľov. P.S. a čo tanec? nechýba?

    1. Teším sa, že ešte sú rodičia, ktorí považujú prácu učiteľov ako náročnú a dôležitú :-). Tancu sa s Matúšom venujeme ako hobby, alebo príležitostne, ak nás niekto pozve zatancovať na rôzne akcie. Čiže dôvod na to, aby nám chýbal nie je, lebo tancujeme naďalej :-).

Nebojte sa komentára, radi pokecáme.