Ocitla som sa v osade. Pýtam sa, meriame bohatstvo správne? Basecamp časť prvá.

TFS buduje komunitu lídrov, ktorá zdieľa spoločnú víziu: Umožniť deťom rovnaké príležitosti na úspech bez ohľadu na ich zázemie. Počas dvoch rokov budeme stelesňovať suchú žinku. Okrem samotného učenia budeme nasávať informácie o živote týchto detí, o vzdelávacom systéme, o problémoch, ktorým každodenne čelia zamestnanci škôl v tomto prostredí a o aktuálnej diferenciácii žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Po dvoch rokoch bude úlohou nasiaknutých žiniek viesť zmenu.

ČO JE BASECAMP?

Basecamp je doslova základňou, z ktorej vychádzajú mladí ľudia pripravení čeliť náročným výzvam. Jedná sa o intenzívny šesťtýždňový ,,tábor pre dospelých“ organizovaný tímom Teach for Slovakia. Okrem 130 odborných školení sme mali možnosť učiť sa učiť na základnej škole po dobu 2,5 týždňa. Rozvíjali sme svoje mäkké zručnosti a školili sme sa v pedagogických, manažérskych, psychologických a iných oblastiach. Mali sme možnosť stretnúť sa s ambasádormi TFS, s množstvom mentorov, koučov, s prezidentom SR, tajomníkom ministerstva školstva a množstvom ďalších významných osobností.

VERÍM V EXISTENCIU CHUDOBY

Centrom našej pozornosti teda budú deti, ktoré bežne stretávame, ale ich životné podmienky si nevieme/nechceme predstaviť. Nechceme, lebo nie sú pekné. Žijeme totiž vo svete, ktorý je plný pekných vecí a je pre nás prirodzené pekným sa obklopovať, o peknom snívať a za pekným kráčať. Ženieme sa za tým, lebo môžeme, lebo na to máme. Vyhľadávame ľudí, ktorí nás EŠTE potiahnu.

Neobzeráme sa späť, to by nás zabrzdilo.

Dostali sme otázku: Kde budeš meškať? Čo tam na teba čaká?

Pretekanie sa so seberovnými nám bráni vidieť tých, ktorí sú ešte stále na štarte. Nevedome prehlbujeme medzi ,,nami“ a ,,nimi“ priepasť.

Náš štart vyzeral úplne inak ako ich, ale to neznamená, že aj naše ašpirácie sa musia líšiť. Tu už ale prichádza na rad úloha tých, ktorí sú ochotní akokoľvek pomôcť pri ich dosahovaní. (pozn. v závere si môžeš prečítať niekoľko jednoduchých rád, ako prispieť k zmene :-))

LEPŠIE RAZ ZAŽIŤ AKO STOKRÁT POČUŤ

My, účastníci TFS, sme sa rozhodli vrátiť sa v tom behu na začiatok a pomôcť deťom vyštartovať. To bol jeden z dôvodov, prečo nás prvý deň Basecampu zobral TFS tím za deťmi a rodinami z tých najkomplikovanejších sociálno-ekonomických podmienok. Aby sme v chudobu nielen verili, ale ju aj zažili.

Navštívili sme osadu v Krížovej Vsi a mohli sme doslova ochutnať život jej obyvateľov. Boli sme rozdelení do skupín po piatich a mali sme za úlohu tráviť čas s rodinami, ktoré boli ochotné nás v daždi prichýliť. Niektoré skupinky sa venovali deťom a iné zasa rodičom.

Ja som bola v skupine, ktorá dostala do rúk tašku s múkou, olejom, jedlou sódou, trochou soli, kávou a lístočkom s jednoduchým zadaním: Nájdite rodinu, ktorá vám navarí z daných surovín tradičné rómske jedlo a nájde si čas na pokec pri šálke kávy.

Vyľakalo ma to. Nie som ten typ, ktorý sa sám pozýva domov k cudzím ľuďom a pýta si jedlo. Okrem toho som drobec. Meriam pár centimetrov po metri a pol a moja váha mi nedovoľuje ani len darovať krv. Viete si to predstaviť. Hlavou sa mi premietali sci-fi scenáre, čo všetko sa mi môže stať.

Moje obavy boli zbytočné. Prichýlenie skupinky gádžov sa obyvateľom Krížovej Vsi zdalo ako lákavá ponuka a preto nájsť ochotnú osobu, ktorá by nás prichýlila a nakŕmila bolo veľmi jednoduché. Problém nastal až keď si táto osôbka uvedomila, že nemá sporák na to, aby mohla „marikle“ upiecť. Vynašla sa. Ona to vymiesi a v druhom dome to upečú.

MÁM NIČ, ALE AJ TO TI DÁM

Teta sa najskôr ubezpečila, že jej ruky a náradie sú dôkladne čisté a až tak sa pustila do prípravy cesta. Pri miesení sa okolo nás nazbieralo dosť ľudí. Boli zvedaví. Hŕstka budúcich gadžovských učiteľov sa v ich osade často nevidí. Myslím, že aj preto sa k nám správali ako k vzácnym hosťom.

Ani sme sa nenazdali a mali sme pred sebou stôl plný občerstvenia. Keksíky, čokoládu a čerstvo natrhané čerešne. Natrhané v daždi od malého chlapca, ktorý sa tiež rozhodol prispieť k bohatému stolu.

,,Ponúknem vám kávu?“ opýtala sa mladá školáčka.

Ja veľmi kávu nepijem, ale túto šancu som si nemohla nechať ujsť. ,,Áno, s mliekom poprosím.“ Potom mi docvaklo, že mlieko sme so sebou v taške nepriniesli. Snáď som nebola náročná. Dobehli ma výčitky z môjho pohodlného života.

KÁVA (s mliekom) SKORO O PIATEJ

Rozhovory pri káve sa niesli v priateľskom duchu. Pýtali sme sa hlavne na deti, na školu, na prístup rodičov k vzdelávaniu. Nasávali sme „ich“ pohľad na vec a snažili sa ho pochopiť.

V osade sú vraj rôzni rodičia.

Aj takí, ktorí odprevádzajú svojich prváčikov až do triedy. Hrať sa von ich vraj pustia až keď majú hotové úlohy. Ona keď nemá prácu učí deti BOZ(P) v osade pri hraní. Učí ich názvy jedovatých rastlín, na ktoré si majú dávať pozor a tiež riziká pri hrách v blízkosti vody.

Ale v osade sú vraj rôzni rodičia.

Vravela, aká je pre ňu naša návšteva vzácna. Vraj to ľudia ako ,,my“ nerobia. Dokonca ľutovala, že sme neprišli pred týždňom. To by sme zažili trojdňovú svadobnú veselicu a mohli by sme hodovať spolu s nimi.

Otázka do pléna: Dali by ste ľuďom, ktorých poznáte niekoľko minút pozvánku na svoju svadbu?

PEČENÉ MARIKLE

Teta dokončila cesto a vytvarovala okrúhle bochníčky.

„Chcete marikle na sucho, alebo na oleji ako šišky?“

„Môžeme aj aj?“

Teta uložila bochníčky do misky a dala dievčaťu z vedľajšieho domu pokyny k príprave mariklí na obidva spôsoby. Zvyšné cesto a múku zhrnula na kôpku a nasypala to na kraj misky a povedala: ,,Toto nesmieš vyhodiť, to je Boží dar. Hodíš to sliepkam, alebo sviniam.“

Náš objednaný autobus odchádzal o 12tej. Vraj nemáme meškať, inak nás tam nechajú a späť pôjdeme sami. Už bol čas odchodu a my sme ešte nezjedli naše marikle. Teta nás ubezpečila, že sa postará o to, aby sme si napečené vzali so sebou. Vbehla do vedľajšieho domu a po chvíľke z neho vyšla aj so zabaleným jedlom.

Medzitým ako sme sa do autobusu dostali nás niekoľkokrát zdržala buď hŕstka detí, alebo dospelých. Hoci ešte stále pršalo, ulica bola plná ľudí. Vyzeralo to, akoby sa všetci chceli s gadžovskými učiteľmi naposledy rozlúčiť.

V autobuse to rozvoniavalo čerstvým pečivom.

Toto tradičné rómske jedlo vysoko odporúčam. Objednávky smerujte na Krížovú Ves prosím :-).

NASTAVENÉ ZRKADLO

Teta na naše pohostenie nevyužila celé kilo múky, ani sódu, kávu a ostatné suroviny, ktoré sme priniesli. Preto ich po skončení zabalila späť do tašky a chcela nám to vrátiť. Trvalo nám, kým sme ju presvedčili, nech si to nechá.

Táto návšteva mi poriadne nastavila zrkadlo. Keď som si spomenula na svoj prvotný postoj s akým som tam šla, hanbila som sa. Ale sme ľudia a chválabohu formovateľní.

Verím, že táto skúsenosť bola pre naše ďalšie pôsobenie v programe kľúčová. Mohli sme vidieť, počuť a ochutnať realitu chudoby.

AKO VIEŠ POMÔCŤ AJ TY?

Ako som spomínala vyššie, pomáhať sa dá rôznymi spôsobmi.

Prvou a základnou možnosťou je prijať týchto ľudí medzi seba. Ak sa niekto taký v tvojom okolí nachádza a máš možnosť, prehovor s ním občas niekoľko viet a prejav svoj záujem. Tvoj aj jeho deň bude určite krajší.

Druhá možnosť je podpora. Akokoľvek strašidelne slovo podpora znie, častokrát stačí takéhoto človeka len povzbudiť, motivovať ho, dať mu šancu. Vyjadriť svoju podporu viete osobne, na facebooku, v diskusných fórach, alebo rôznymi inými spôsobmi.

Podporiť môžete aj organizácie alebo osoby, ktorých činnosť je priamo zameraná na pomoc týmto ľuďom. Opäť platí, vyjadrenie podpory buď slovnej, písomnej, finančnej, alebo aj zdieľaním ich práce, aby bol dosah široký.

A treťou možnosťou je pridať sa do Teach for Slovakia a priamo sa podieľať na vedení zmeny :-).

Tak čo si vyberieš?

Pridaj komentár