Najmohutnejší kameň v Tatrách. Aj to je nekonečný Slavkovský štít.

Neradi by sme odrádzali ľudí od nejakej túry, no Slavkovský štít medzi turistami nie je naozaj obľúbenou a vyhľadávanou destináciou našich malých veľhôr. Ak sa pýtate prečo, tak sami na to nevieme odpovedať. Respektíve nejaké možné dôvody asi existujú, no tie pravdepodobne vydedukujete v článku nižšie. Podstatné však je, že nám sa táto túra veľmi páčila a prostredníctvom našich slnkom spečených tvári a boľavých lýtok sa nám pripomínala ešte pár dní po výlete.

LANOVKOU ALEBO BEZ NEJ?

Vyštartovať na Slavkovský štít je možné iba zo Starého Smokovca. (pozn. red. V prípade, že toto číta horolezec, tak prosím, cháp to tak, že pre teba uvedené neplatí). Na výber existujú tri varianty výstupu. Buď to sa zo Starého Smokovca vyberiete pešo po modrej značke na rázscestie Tatranskej magistrály, alebo sa rozhodnete najprv vyjsť na Hrebienok a z neho sa vyberiete na spomínane rázcestie. Poslednou možnosťou je sa na Hrebienok vyviezť lanovkou za 9 € a až potom použiť svoje nohy na ďalší presun na štít.

Štvrtá možnosť, ktorú by si mnohí želali je vyvezenie sa lanovkou, eskalátorom, žeriavom alebo iným prostriedkom až na štít, tá ale neexistuje.

Tak či onak, takmer 5 hodinovému výstupu po celom úbočí masívnej hory, až na samotný vrchol sa nevyhnete.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Nadmorská výška: 2452 m.n.m.
Prevýšenie: 1442 m.
Čas výstupu zo Starého Smokovca: 5:15 hodiny
Kondičná náročnosť: 2/3
Technická náročnosť: 1/3
Doprava: do Starého Smokovca autom, autobusom alebo vlakom

POVINNÁ VÝBAVA

Veľa vody !

a ostatné prostriedky, ktoré sme si vzali na Kriváň a Kôprovský štít

OPÚŠŤAME SMOKOVEC

Ako to väčšinou býva, prvé desiatky minút sa brodíme tatranským lesom (ak tých pár paličiek, ktoré ostali po víchrici a lykožrútom môžeme nazvať les) a zdolávame prvé desiatky metrov prevýšenia. Pokojná atmosféra, zopár turistov okolo nás a keďže je skoré ráno, lúče slnka zatiaľ len príjemne zohrievajú celé prostredie. Dostávame sa na rázcestie, v ktorom sa spája chodník z Hrebienka a Tatranskej magistrály. Šípka ukazovateľa nás povzdbudzuje k ceste na Slavkovský štít s časom výstupu 4:15 hod.

Za touto križovatkou naberá chodník vďaka traverzu prudšie stúpanie a stromy sa začínajú miešať s rôznym porastom a jemnou kosodrevinou. Počas tohto stúpania si na miestach, kde lúče slnka nedopadajú užívame tieň a vychutnávame tatranské čučoriedky. So zafarebnými rukami a perami od tohto fajnového plodu sa ocitáme na tzv. Slavkovskej vyhliadke. Krásne miesto, na ktorom nás informačná tabuľa upozorňuje na názvy všetkých viditeľných štítov a miest.

ŠTÍT V NEDOHĽADNE

Po malom oddychu na Slavkovskej vyhliadke nás cestička vedie strmšími miestami terénú. Zdá sa, že kopírujeme hranu kopca a so stúpaním rastie aj krása výhľadu na všetky svetové strany. Čím vyššie sme, tým silnejší je pocit z celej širokosti úbočia, uprostred ktorého sa nachádzame. Zdolávame masívne skalné steny a sledujeme rozdiel v členení hory. Na jednej strane šikmý svah popadanej hŕby kamenia a na druhej strane ostrý zraz strmých skalných rebier. Podľa času sme niekde za polovicou, ale výstup zdá sa nemá konca.

Kosodrevina sa mení na svet plný kamenia. Pred nami sa rozprestierajú krásy Popradskej kotliny a veľké prevýšenia zdolávame cez tzv. Štrbavý hrebeň. Úplne jasný a ukážkový letný deň opiera  silné lúče slnka o celý kopec a prichádzajú prvé chvíle nutného oddychu kedy telo potrebuje nabrať nové sily.

VÝSTRAHA

Počas nášho oddychu k nám prichádzajú mladí chalani, ktorí zostupujú zo štítu. Ako sme sa tak dali do reči, zisťujeme, že prespali priamo na vrchole a prežili rozprávkovú, jasnú a teplú noc pod hviezdami. Upozorňujú nás aj na mladé baby, ktoré deň pred nami liezli na štít bez dostatočného vybavenia pitnej vody. Počas zostupu, keď im došli všetky zásoby sa dostali do úzkosti a závratom. Uviazli uprostred kopca a záchranná služba ich musela ratovať. Úsmev nám pri tejto informácii sklesol a poriadnymi dúškami sme sa napili a uvedomili si, že ani my sme tej vody nevzali na rozdávanie.

Po rozlúčení sa s chalanmi, sme vyrazali na poslednú štvrtinu našej cesty a dorazili sme na miesto, ktoré má príznačný názov Nos. Je to štít, ktorý je v tesnom závese pod Slavkovským štítom a mnohých ľudí mätie, že toto je konečný cieľ. Sklamanie príde, keď si uvedomia, že posledný úsek tých najväčších serpentín, plných kamenia a prachu je ešte len pred nimi.

VYTÚŽENÉ ,,KONEČNE,,

Po nazoaj dlhom a psychicky namáhavom výstupe nám stopky ukazujú čas 3:57 hod. a takmer 20 000 vyšľapaných krokov. Počas krásneho počasia prichádzame na krásne miesto. Idylka ako z filmu. Nie veľký počet turistov umocňuje zážitok a kľud, ktorý je tam hore. Nachádzame sa vo výške identickej Lomnickému štítu, takže fantastický výhľad všade navôkol je neopísateľný.

V našom taskovníku si vyškrtávame ďalší z ôsmich voľne dostupných vrcholov Vysokých Tatier a už dnes sa tešíme na ten ďalší.

Nakopni sa našim kratučkým video teaseríkom z výletu.