Ten žiak, z ktorého máte radosť (keď nie je v škole). Aj ja takého mám.

Myslím, že v každej triede sa nájde žiak, ktorý robí učiteľom radosť väčšinou vtedy, keď chýba. Priznávam to ťažko, ale áno, aj ja takého žiaka mám a len s malou dušičkou vstupujem na hodiny s ním. Tento článok bude o chlapcovi, ktorého nazvem Adam a ktorý mi vie urobiť niekoľkokrát za rok krásny deň, aj keď v škole predsa len je.

Kto je Adam?

Adam je dieťa, o ktorom v zborovni počúvate často. Adam vylomil dvere, Adam šikanuje spolužiakov, Adam nadáva učiteľom, Adam vyrušuje na hodinách, Adam …. Väčšina asociácií spojená s týmto menom je s negatívnym podtónom. Zaujať ho k práci je náročné a aby ho ešte aj bavila sa zdá byť nemožné. Preto každá vydarená hodina v tejto triede (za prítomnosti Adama) je pre mňa zázračná a dokáže mi vyčariť úsmev na tvári. Takéto momenty ma potom držia pri živote ďalšie dva až tri mesiace, kým sa niečo podobné zopakuje. Adam ma učí byť trpezlivou a tiež milujúcou aj vo chvíľach, keď sa mi to vôbec nechce.

Adam v škole nesedel, abecedu nevedel

A hoci by sa dalo povedať, že keď Adam v triede chýba, tak sa pracuje s ostatnými žiakmi v triede jednoduchšie a lepšie, vzniká tu ďalší problém. Adam opäť chýba. Keď sa Adam do školy vráti, bude zas stratený, jeho motivácia na dobehnutie učiva bude nulová, a keď nezaujme kolektív svojimi vedomosťami, zaujme ho inými výnimočnými resp. trúfalými skutkami. A tieto skutky Adama dokážu presláviť až za dvere zborovne. Škola je pre neho ako začarovaný kruh: na hodinách nestíha, nedáva pozor, cíti sa hlúpo, ostane doma, vráti sa a potom na hodinách nestíha, nedáva pozor, cíti sa ……….


Je to prípad žiačika, ktorý potrebuje diferencovaný prístup, aby pocítil úspech, ktorý ho namotivuje na aktívnu prácu aspoň do zvonenia. Viac o diferenciácii, ktorá mi vďaka 5tim minútam navyše dokáže zachrániť hodinu som písala v tomto článku.


Adam má pamäť ako slon

Adam mi odovzdal písomku. Okom som si ju prešla, jeden pohľad na Adama, potom som si ju prešla znova a s údivom som sa opýtala. „Počuj Adam, učil si sa?“ „Nie pani učiteľka, prečo?“ Usmiala som sa a pokrútila hlavou.

Doma som všetky písomky opravila a nedopadli dobre, až na pár výnimiek. Aj on bol medzi výnimkami, dostal jednotku. A ja viem, že náhoda to byť nemohla. Využila som túto jedinečnú príležitosť, ktorá sa opakuje asi ako zatmenie Slnka a na druhý deň sme si na začiatku hodiny dávali shout outs a chválili sme sa navzájom.

Keď sme na záver dotlieskali Adamovi, bol pohnutý a prišiel za mnou. ,,Pani učiteľka zapíšete mi to prosím aj do žiackej knižky?“ Popri písaní som si jeho knižku preletela a bola to jeho prvá jednotka. „Adam, včera si mi hovoril, že si sa neučil. Tvoj výsledok je potom jedine dôkazom toho, že máš výnimočnú pamäť, lebo si si to pamätal z poslednej hodiny. Málokto má takýto potenciál, to by si mal poriadne využiť. Veď takto ti stačí dávať pozor na hodinách a bude sa ti v škole dariť.“

Na konci hodiny som zadala triede projekt, na ktorý som im dala deadline o týždeň. V tom za mnou Adam prišiel a opýtal sa, či by ho mohol odovzdať už zajtra, že sa na ten projekt teší. Vysvetlila som mu, že sa nemusí nikam ponáhľať a že naozaj mi to stačí až o týždeň a ocenila som jeho proaktivitu.

Adam mi na druhý deň projekt predsa odovzdal a bol krásne prepracovaný. Vraj nad ním trávil čas až do polnoci, aby ho stihol dokončiť do sebou stanoveného deadlinu. Adam bol úplne vymenený a ja som bola najšťastnejšia na svete. Podarilo sa mi zaujať Adama a vydržalo mu to aj do ďalšieho dňa. Za neuveriteľné som považovala to, keď počas celých dvoch týždňov v ňom toto nadšenie pre prácu zotrvávalo.

A potom niekoľko dní v škole opäť chýbal.

Zážitok ako dovolenka

Poznáte ten pocit, keď sa vyberiete po náročnom roku na dovolenku oddýchnuť si. Len relaxujete, prijímate novú silu zo všetkých možných zdrojov a keď sa vrátite domov, ste ako nový človek. Človek s novou energiou, odhodlaný pokoriť všetky prekážky.

Niečo podobné som pri zážitku s mojim Adamom zažila ja. Nemyslím tú časť dovolenky a oddychu :-D, ale to, čo prišlo po nej. To odhodlanie pokračovať aj napriek prekážkam a tomu, že Adam bol opäť v starých koľajách. Teraz už som ale vedela, že zaujať ho je možné, že aj on dokáže uspieť a že má hlavu na to, aby zvládol to, čo ostatní.

Síce som to už vedela, musela som si to sama niekoľkokrát do týždňa pripomínať. Pre istotu, lebo ako som spomínala, Adam ma učí trpezlivosti a láske bez podmienok.

Prečo nepracujete tak, ako Adam?

Po niekoľkých mesiacoch to prišlo. Ďalšie zatmenie Slnka a ja som dostala šancu použiť vetu: „Prečo nepracujete tak, ako Adam?“ Bola to hodina, po jeho dlhej absencii v škole. Pripravila som si materiály špeciálne iba pre neho. Ľahko a nenápadne odstupňované cvičenia aktuálne preberanej látky.

Bála som sa, ako príjme to, že robí niečo iné ako ostatní a preto som čakala na prvú príležitosť, keď som zbadala, že urobil niečo správne. „Uau, super ti to ide. Spolužiakom to trvalo dlhšie než to pochopili a ty nás už za chvíľku dobehneš a budeš brať to, čo my ostatní.“ „Pani učiteľka týmto cvičením som si nebol istý, je to tiež správne?“ Adam si odo mňa pýtal hodnotenie. Od radosti som sa skoro rozplakala. Vysvetlila som mu, čo má správne a čo potrebuje ešte zlepšiť a on to prijal ako výzvu. Celý čas pekne pracoval a dával si pozor na to, aby neopakoval predošlé chyby.

V triede sa po skončení individuálnej časti hodiny začala spúšťať vrava a keď som Adama pozorovala, vôbec to ním nehlo. Úchvatné, on dosiahol flow, už druhý raz v tomto roku. Opäť mi nedalo nechopiť sa tejto príležitosti a dala som ho ako príklad triede.  Vtedy to bola pre všetkých čudná veta, asi ju ešte nepočuli a pravdu povediac, ani ja som nečakala, že sa mi to niekedy stane. Nastalo úplné ticho. Žiaci začali s úsmevom pracovať na svojich úlohách ďalej. Myslím, že boli na Adama pyšní. Ja som bola a opäť sa mi roztočil generátor á la podovolenkový mód.

Tmavé okuliare mám pripravené

Je pravdou, že Adam patrí medzi žiakov, ktorí prinášajú radosť väčšinou svojou neprítomnosťou, ale mňa potešil už dvakrát aj inak. A boli to pre mňa tie najvýnimočnejšie dni v Teach, pretože ma dokázali namotivovať a naštartovať. Uverila som, že moja práca má zmysel minimálne pre tie chvíle, počas ktorých mohol Adam uveriť, že učenie sa má zmysel. Stala som sa citlivejšou na malé neviditeľné momenty a svoje tmavé okuliare na pozorovanie zatmenia Slnka som začala nosiť vo vrecku. Som pripravená ich kedykoľvek použiť a nepremeškať tak chvíle, ktoré majú zmysel nielen pre môj život.

Nebojte sa komentára, radi s vami poklábosíme.