Zápas o zlepšenie čitateľskej gramotnosti u detí dopadol 1:0 pre mňa. Boj pokračuje.

Myslím, že dnes by už každý Slovák vedel pomenovať aspoň jednu z obrovských prekážok našich detí k dosiahnutiu lepšieho vzdelania. Väčšina by sa zhodla na kľúčovom bode – čitateľskej gramotnosti. Aj ja som na to prišla veľmi skoro pri nástupe do školy a prácou s mladými.

Naša škola má krásnu knižnicu, ktorá je atraktívna pre žiakov všetkých vekových kategórií. Niektorí študenti ju dokonca aj navštevujú, sú to väčšinou žiaci z prvého stupňa a niekoľko starších zanietených čitateľov. Ale ako do nej dostať viac (aj starších) detí? Takto znela otázka, ktorú som si popri všetkých tých učiteľských povinnostiach kládla.

Ešte keď som na škole nebola, učitelia organizovali pre deti rôzne čitateľské aktivity a súťaže. Zdalo sa mi výborné pokračovať v týchto činnostiach a tak sme s kolegyňou vyhlásili čitateľskú súťaž pre druhý stupeň. Ceny boli atraktívne a možno aj preto sa do súťaže zapojilo pomerne veľké množstvo študentov.

Nadšenie čitateľom nevydržalo dlho. Niektorí poodpadávali po prvej kapitole, iní zas po prvej knižke. Aktívnych študentov, ktorí zotrvali až do konca súťaže bolo dva kusy.

Keď som videla ako v priebehu súťaže motivácia žiakov klesá, začala som rozmýšľať. Čo je to, čo navráti žiakov späť ku knihám. Čo je to, čo namotivuje deti nielen otvoriť, ale aj dočítať knihu?

Aj preto, že žiaci čítaný príbeh so zápletkami neprežijú instatne – okamžite, rýchlo, bez rozmýšľania, ako im to ponúkajú napríklad filmy, nenachádzajú v knihe význam.

Ako navrátiť knihám hodnotu v tejto ,,konkurencii“?

Chcela by som na dvoch malých príkladoch načrtnúť to, že ľudia si začnú veci vážiť, ak:

  1. na ich získanie vynaložili vlastnú snahu,
  2. vedia, že tým pomohli osobe/myšlienke/spoločnosti a pod.

  1. Rasťo prišiel ráno do triedy, na hlave nasadená šiltovka. Podľa etikety by žiaci v triedach nemali mať na hlavách žiadne čiapky. Avšak v rámci našich triednych pravidiel a dohodnutých motivačných odmien, prípadne konzekvencií, môžu za splnených podmienok mať na hlave počas mojich hodín čiapku.

Rasťo si za svoju snahu mohol počas hodiny nasadiť šiltovku a v tom momente pre neho nadobudla špeciálnu hodnotu. Hoci to bola jeho vlastná čiapka, čiapka v ktorej chodí každý deň a prišiel v nej ráno do školy, vďaka jeho vynaloženej snahe pre neho mala odrazu mimoriadny význam.


  1. Môžem ísť do ľubovoľného obchodu a nakúpiť si bežné suroviny na každodenné využitie, alebo sa rozhodnem podporiť zero waste myšlienku a navštívim bezobalový obchod. Odrazu má pre mňa fazuľa v zaváraninovej fľaši väčší význam, lebo viem, že som podporila dobrú vec. A v tom momente vo mne tento dobrý pocit evokuje väčší záujem o životné prostredie a tento záujem môže prerásť do obrovských rozmerov.

Vráťme sa teda naspäť k zneniu otázky: Ako navrátiť knihám hodnotu v tejto ,,konkurencii“?

Na základe predošlých dvoch príkladov, som priniesla do školy myšlienku, ktorá by zahŕňala obidva body, ako si začať vážiť veci, ktoré sú bežne okolo nás a už pre nás stratili hodnotu. V našom prípade to boli knihy.

So skupinou dobrovoľníčok z piateho ročníka sme usporiadali peknú akciu ,,Desiatou k čítaniu“. Keďže školský bufet ponúka samé sladkosti a nezdravé jedlá, využili sme dieru v trhu a priniesli žiakom zdravšiu alternatívu desiaty.

Obsah akcie Desiatou k čítaniu:

S dobrovoľníčkami sme sa stretávali skoro ráno v školskej kuchynke, aby sme všetko dôkladne pripravili. Desiaty sme predávali od samotného príchodu detí do školy, počas prestávok až do vypredania. Zákazníkmi boli nielen žiaci, ale aj učitelia a nepedagogickí zamestnanci školy.

Pridaná hodnota pre zákazníkov bola tá, že svojou kúpou prispeli k nákupu novučkých kníh do školskej knižnice. A to nielen hocijakých kníh. O kúpe novej knihy mohli priamo rozhodovať svojim hlasom. Každý zákazník mal jeden hlas, ktorý mohol prideliť jednej z vybraných kníh, ktorú by chcel do našej knižnice zakúpiť.

Čo to dalo dobrovoľníčkam piatačkám?

Počas prebiehajúcej akcie sa piatačky naučili:

  • time managementu a organizácii, keď mali prísť do školy o hodinu a pol skôr ako ich spolužiaci,
  • rozdeliť si úlohy od krájania, mixovania, dávkovania, naberania do foriem, nastavenia rúry a stopovania, cez aranžovanie, predaj, hlasovanie za knihy, až po umývanie, utieranie a odkladanie riadu,
  • pracovať s písanými inštrukciami, pri nasledovaní receptu,
  • aplikovať matematické operácie a využiť zlomky v praxi (tretina pohára, štvrtina polievkovej lyžice atď),
  • obchodným zručnostiam pri snahe vypredania do posledného kusu. Ponúkali zákazníkom rôzne benefity pri nákupe viacerých kusov ako výhodné ceny, či možnosť zahlasovať za niektorú knihu viackrát,
  • prijímať spätnú väzbu a zapracovať ju do zlepšenia svojich produktov a služieb na nasledujúci deň,
  • pracovať s peniazmi, rozmieňať ich, vydávať, či vďačne prijímať tipsy,
  • trpezlivo počkať do splatenia nákladov a až potom sa pustiť do zjedenia zvyškov,
  • zreflektovať na konci dňa svoju prácu a prijať návrhy na zlepšenia do ďalšieho dňa,
  • vypočítať čistý zisk a rozumne ho investovať na nákup atraktívnych kníh do knižnice,
  • odprezentovať priebeh akcie a zakúpené knihy

… a pri tom všetkom sa naučili vďačnosti, keď na konci nezabudli spomenúť, že bez pomoci svojich spolužiakov a učiteľov, by sa k takému skvelému výsledku nedopracovali.

Čo to dalo ostatným žiakom?

Ostatným žiakom akcia priniesla priestor pre podporu dobrej myšlienky. Mohli sa rozhodnúť, kde minú svoje vreckové a či si zvolia možno drahšiu možnosť, ale s pridanou hodnotou.

Akcia dopomohla vzbudiť záujem o budovanie školskej knižnice u veľkého počtu žiakov, ktorých ku nám prilákal možno obyčajný hlad a vôňa čerstvých muffinov.

Dokázali sme priniesť knihy ku žiakom, ktorí o ne roky neprejavili žiaden záujem, ale teraz dávali hlasy favoritovi, ktorého by chceli vidieť v regáloch knižnice.

A aj v týchto žiakoch sa budovala vďačnosť smerom k dobrovoľníčkam, ktoré pre nich ráno vstávali, aby im pripravili zdravšiu alternatívu desiaty.

Čo to dalo mne?

Paradoxom je, že hoci ma akcia fyzicky vyčerpala, dodala mi palivo na prenášanie dobrých myšlienok na vyšší level. Byť súčasťou ,,big picture“ a reálne sa podieľať na smerovaní našej spoločnosti ma naplnil pocitom zmysluplnosti. Má zmysel robiť malé veci s dobrou myšlienkou, má zmysel o nich hovoriť a má zmysel ich podporovať.

Okrem toho nemôžem povedať, že to s tými piatačkami nebola sranda. Pozorovať týchto maličkých ľudí, ako z chaosu a anarchie v premiérový deň, dokázali úplne samé v priebehu týždňa vybudovať samostatne fungujúci tím, bolo na nezaplatenie. Jediné, čo k tomu potrebovali, bola chvíľka ticha a priestoru na reflexiu na konci dňa. Nápady na zmeny a zlepšenia prichádzali od nich a ja som mala tú česť, byť toho svedkom.

A čo viac mi to mohlo dať ako pocit zadosťučinenia, hrdosti a dojatia.

Čo to dalo ostatným zamestnancom školy?

Okrem toho, že si už nemuseli doma pripravovať desiaty a vďaka našim desiatám sa cítili fit a plní energie, radi počúvali príbehy z kuchyne, prispievali na dobrú vec a veľmi ochotne dávali tipsy našim obchodníčkam.

Vytvorili sme na škole akciu, ktorá bola konečne určená aj pre dospelých.

A čo lepšie môžete darovať učiteľovi, ako deti schopné samostatne pracovať? Pretože ja verím, že tieto schopnosti sa v istom momente prenesú aj do tried :-).

Čo sa nám podarilo a čo plánujeme ďalej?

Okrem budovania charakteru a soft skills v našich študentoch sa nám podarilo za týždeň vyzbierať financie na nákup štyroch nových kníh a poukážku na nákup v Martinuse pre výhercu čitateľskej súťaže, ktorú som spomínala na začiatku.

V budúcom roku by sme chceli akciu potiahnuť počas celého školského roka a za vyzbierané peniaze vybudovať na hlavnej chodbe čitateľský kútik, dostupný pre všetkých žiakov počas celého dňa.

Cieľ je jasný, výzva je náročná, ale túžba po vôni kníh je obrovská.

Držte nám palce, aby sa nám kútik podarilo nielen vybudovať, ale hlavne aby vzbudil chuť do čítania u veľkého počtu nových knihomoľov.

 

Nebojte sa komentára, radi s vami poklábosíme.