Šesť ľudí si v roku 2010 povedalo, že tanečná škola, ktorú spolu otvoria, bude iná. O tom, čo ich bude čakať najbližšie obdobie však ani len netušili. Nasledujúce riadky budú našou absolútnou srdcovkou. Venujeme ich nielen každému koho sa týkajú, ale aj ľuďom, ktorí snívajú svoje sny a ešte stále ich neuchopili natoľko, aby z nich vymodelovali skutočnosť. Návodov na naplnenie snov je kopa, tento však bude iný. Tento sa naozaj stal.
Možno ste okoloidúci a zaujal vás titulok, možno sme dobrí priatelia, tušíte o čom budeme hovoriť, ale zaujímajú vás podrobnosti a možno si to ty, človek, ktorý to celé s nami prežil a budeš sa popri čítaní len usmievať a spoločne budeme v srdci spomínať na miesto, ktoré zmenilo naše životy.
Tento príbeh má dve roviny:
- Prvou je motivovať čitateľa k tomu, aby sa nebál skočiť do vecí, o ktorých si myslí, že sa dajú realizovať.
- Druhou je autentické zobrazenie skutočností o tanečnej škole, ktorú sme založili, naša rozlúčkou s ňou a zaznamenanie jej histórie.
Každý majster miluje svoje dielo, preto aj nám by bolo ľúto nechať takýto pekný príbeh zapadnúť prachom. Veď posúďte sami…
Z paneláka na verejnosť.
Presne pred 9 rokmi sme sa šesť mladých ľudí, prichádzajúcich z rôzne obyčajných prostredí rozhodli pre pomerne odvážny krok. Chceli sme robiť tanečnú školu inak a to bola aj predstava, s ktorou sme vstupovali do tvorby tohto projektu. Na konte sme mali veľmi málo prostriedkov, ktoré zabezpečovali všetko potrebné na otvorenie tanečného centra (môžeme pokojne hovoriť o čísle nula). Zvyšok bola len vôľa, pomoc od blízkych, kopec nápadov a veľké odhodlanie. Vedeli sme tancovať, mali sme za sebou niekoľko menších tanečných projektov, pôsobili sme na tanečných eventoch, vystupovali a účinkovali sme, no viesť tanečné centrum, či podnikať so všetkým, čo tomu predchádza, s tým sme nemali žiadnu skúsenosť.
Otvorenie tanečného centra však bolo veľkým prekvapením nielen pre tanečnú scénu, ale aj pre našich blízkych a priateľov. Všetko sa to udialo viacmenej na kolene z obývačky jedného paneláka, v ktorom sme sa ako priatelia často stretávali. Tým, že času nebolo veľa, všetky sily sme smerovali a plne sa sústredili v prvom rade na údernú reklamu a počiatočnú prípravu. Spoločne za pomoci Lorinc production, košického rapera Gibona sme vyrobili kvalitnú tanečnú kampaň a ľudí prilákali v prvom rade našim tancom, hudbou, správnym naladením, načasovaním, novým životom a vydretou históriou.
Prvé promo video pri otvorení tanečného centra v roku 2010:
Zápisové šialenstvo
Očakávania, zmiešané pocity a napätie pri otvorení tanečného centra v roku 2010 odštartovali tanečnú epidémiu. Desiatky ľudí do nás na začiatku školského roka slobodne vložili svoju dôveru a stali sa prvými členmi tanečnej školy. V nás sa spustila vlna uvedomenia si reality za zodpovednosť, ktorá sa nám dostala do rúk. Zrazu sme sa naozaj museli vydať cestou, po ktorej sme sa rozhodli kráčať, no nejako to vďaka našej usilovnosti a bojovnosti začalo celé vychádzať. Spätná väzba verejnosti a rodičov detí bola ohromujúca.
Ľudia nám dávali najavo, že umelecká výchova detí a mládeže, ktorú praktizujeme je doposiaľ nevídanou a stala sa prekvapením aj u mnohých popredných predstaviteľov tanečnej a umeleckej scény. Do života tanečnej školy sme dali viac, ako bolo dovtedy bežné a ďalší vývoj fungovania tanečných škôl a skupín Slovenska je dôkazom toho, že sme sa stali inšpiráciou pre väčšinu z nich. Starých sme prebrali z dlhodobého spánku a mladým sme dodali odvahu k vzniku nových tanečných zoskupení.
Zápisy vychádzali každým rokom viac a viac, tanečné centrum sa medzi ľudí šíril závratnou rýchlosťou. Deti, mladí ľudia a dospeláci chceli tancovať počas celého roka. Hlásili sa súrodenci, celé rodiny, sociálne znevýhodnení, hendikepovaní a aj návštevníci zo zahraničia. A my sme sa snažili dať príležitosť všetkým a hľadať spôsoby, aby mohol tancovať každý. Postupne sme rozšírili svoje pôsobenie do ďalších tanečných sál a od vzniku sme dosiahli expanziu stoviek a stoviek členov, ktorí prešli našimi tréningami.
Highlight video, ktoré zachytáva atmosféru tanečnej školy z rokov 2012-2013:
Späť na úplný začiatok.
Vnútroklubový život a duša tanečného centra boli vždy originálne, no pri príležitosti spomínania na históriu je nutné poznamenať, že v Matúšovom prípade boli inšpirované prostredím, v ktorom tanečne vyrastal. Tou inšpiráciou boli tanečná škola Trend Poprad a jej odnož pod názvom BDS. Dušu a život tam mohol prežiť na vlastnej koži, ako obyčajný dlhoročný člen a tanečník tanečnej školy. A ako to v týchto skupinách fungovalo, že sa pre neho stali inšpiráciou?
Prioritou boli členovia-tanečníci, domovský priestor, kontakt s rodičmi, pokojná rodinná atmosféra, v ktorej lektori a vedenie boli pre neho vzorom, nikdy sa počas roka nenudil a každý tréning bol plnohodnotný a kvalitný. Škola a skupina plná zážitkov, na ktorú do konca života nezabudne. Tanečná škola Trend ho zasiahla natoľko, že dodnes má veľkú zbierku výtlačkov z novín, oznamov, formalít, prihlášok a rozpisov starých viac ako 15 rokov, ktoré ako chlapček zbieral a z ktorých pri zakladaní tanečného centra čerpal veľa inšpirácie.
One Love, One Dance, One Family – duša tanečnej školy bola teda od začiatku jasne definovaná, no deficit domovského priestoru bola ,,maličkosť,, , ktorá neustále do tejto skladačky chýbala. Príležitosť, ktorá sa naskytla sa prijala ako to správne miesto a tak sa tanečné centrum nasťahovalo pod strechu jedného obchodného centra. Priestory v časoch minulých slúžil ako reštaurácia, bar a potom aj tanečná škola, či sála pre rôzne fyzické cvičenia. Pozitívom teda bolo, že okolité ulice už na zvuk z okien tejto sály boli zvyknutí.
Hudobný videoklip, ktorý bol spoluprácou s nadanou umelkyňou Sony Kostovčík:
Konečne vo svojom.
Chcete priestor podľa svojich predstáv? Urobte si ho. Asi tak sa dá definovať situácia, v ktorej sa ocitnete, keď viete, že na jednorázovú investíciu cez súkromnú firmu jednoducho prostriedky nemáte. Medzi nami sa však stále pohybujú ochotní ľudia, ktorí dobrovoľne prišli a pomohli. Vďaka patrí dvom remeselníkom, ktorí dokážu nemožné a v tú dobu boli rozbehnutí pri nápadoch s prerábaním interiérov.
Prerábanie tanečného centra sa rozdelilo do dvoch rokov a muselo sa stihnúť vždy počas augusta letných prázdnin. Naozaj náročná robota, popri ktorej sa stíhala aj zvyšná práca okolo tanečnej školy a ďalších projektov stála mnoho síl, obetavosti, nervov, prebdených nocí, odriekania, potu a sĺz, ale aj smiechu a poriadnej párty s kelňou a štetcom v ruke. Do poslednej minúty pred otvorením roka sa sála dávali dokopy tak, aby sa rok vždy odštartoval v poriadnej paráde. Výsledok bol ten, že sa na priestory nedalo dopustiť. Každodenná starostlivosť o náš domov, čistota a život, to všetko bolo po celý čas v našich rukách.
Krátke video, ktoré sa zachovalo z prerábania tanečnej sály v roku 2011 a 2012:
Tisíce kilometrov krížom krážom.
A tak škola fungovala a mala svoj domov. Čo teda so životom v nej? Začala sa éra zájazdov tanečnej školy na eventy tohto štátu a za jeho hranice. Toľko sme sa nenajazdili autobusom za celý život, ako za posledných 6 rokov. Prinášali sme takú energiu a podporu do tanečných akcií, že keď sme na nejaký event neprišli, organizátori nám volali, že kde sme. Pred eventami sa uisťovali, či prídeme a či prídeme autobusom. Pár krát nám nestačilo a prišli sme na akciu dvomi autobusmi. Sto ľudí bolo ako tlaková vlna, súdržnosť a podpora, spoločné zážitky a momenty, o ktorých sa ani nesníva. Domov sme sa vracali zničení, no nabudení, zdraví a plní extrémne nákazlivých spomienok, ktoré sme chceli prežiť znova znova.
Highlight video, ktoré zachytáva atmosféru z roku 2013-2014:
Toto je život.
Vnútroklubové dianie, ktoré sme každoročne pripravovali bolo hotové šialenstvo plné kompletnej starostlivosti. Prešli sme si novoročnými stretnutiami členov, vypĺňali sa u nás ankety a prehľad spokojnosti členov s našimi službami a mali sme aj vlastné kino. Každoročne prichádzal čert, anjel, Mikuláš, ktorý v tejto technologickej dobe je už len nejaká pseudopostava nosiaca sladkosti a viac prestane existovať. U nás Mikuláš s deťmi tancoval, diskutoval, hral s nimi hry, fotil sa a srandoval.
Počas roka nemohol chýbať Halloween, no na sále sme sa nestretávali v strašidelných a rozprávkových maskách, ale v poriadnom funky a disco štýle. Tradičné Vianoce s bohatým tanečným programom, veľká Vianočná show pred zrakmi tisícov ľudí, premiéra DVD z každoročnej show tanečnej školy, vnútroklubové súťaže, reklamné predmety, či jedinečná kronika tanečnej školy. Nedá sa zabudnúť na pohodovú Letnú školu tanca a zimné sústredenia, kde za tri dni tanečníci odtancovali viac ako 25 hodín tréningu a tanečný rok ukončili veľkou rozlúčkovou párty pre deti a rodičov pri bowlingu, hudbe, rozdávaní diplomov a spomienkach.
Video z vianočnej show, s ktorou účinkovali na Hlavnej ulici v Košiciach:
Video z pravidelnej akcie Dojdi sa rozmraziť, ktorú organizovali na ich sále:
Učili sa od najlepších.
Členovia sa mali možnosť stretnúť s desiatkami osobností slovensko-českého, európskeho a svetového tanca a tí rozdávali vzdelanie svetového tancovania ďalším generáciam. Tanečníci takto rástli závratnym tempom, pretože s každým pozvaným hosťom prichádzali informácie z prvej ruky a nový pohyb do tela tanečníkov. Pre našich členov a tanečnú komunitu sme zorganizovali niekoľko tanečných eventov, či už lokálneho, regionálneho, celoštátneho alebo medzinárodného charakteru. Do klubov sme priniesli párty a hlavne sme do klubov pritiahli opäť tanečníkov. Hostili sme rôzne kastingy, konferencie, diskusie a vzdelávacie programy pre tanečníkov a umelcov zo Slovenska a zo zahraničia, ktoré boli v tom čase a v takej miere na Slovensku ojedinelým javom.
Video z medzinárodného eventu, ktorý organizovali pod názvom OUTBREAKiNGS:
Z nuly hrdinovia.
Naši členovia po tvrdej celoročnej príprave jazdili na množstvo súťaži a vďaka koncentrácii, kvalitnému tréningu a pochopeniu tanečnej energie dokázali za veľmi krátke obdobie narásť do vysokej úrovne tancovania na Slovensku. Trvalo nám len dva roky, kým sme dokázali vychovať generáciu detí, ktoré sa dokázali prebojovať na pozíciu majstrov Slovenska v medzinárodnej tanečnej organizácii. Deti a juniori s obrovským zápalom pre tanec hecovali a prekonávali dospelých tanečníkov, vyhrávali individuálne battles, reprezentovali skupinu a množstvo popredných tanečníkov Slovenska boli z ich energie úplne hotoví.
Za uplynulých 6 rokov sme dokázali vychovať viac ako tisíc členov a vytancovať s väčšinou z nich stovky víťazných pozícií na celoslovenských prehliadkach tanca, či už v battle súťažiach, sólových a duo disciplínach, skupinách a show choreografiách. Nehovoriac o ďalších vzácnych oceneniach, špeciálnych cenách a hlavných cenách poroty.
Boli sme choreografmi a trénermi, ale zároveň sme tancovali po boku členov. Povzbudzovali sme ich, plakali a tešili sa spolu snimi. Postavili sme desiatky tanečných show s originálnymi námetmi a nami vytvorenými zvukovými podkladmi. Vždy bez pomoci externých tanečníkov. Víkendy, noci, rána, sviatky, v zdraví či chorobe, väčšinu roka na tanečnej sále, kde sme členom odovzdali úplne všetko, čo v nás bolo a čo nás tanečný svet naučil. Stáli sme pri nich v každej situácii a urobili sme maximum preto, aby deti vyrastali v zdravom kolektíve.
Uvedomovali sme si náš vplyv smerom na členov a skutočnosť, že aj my sme tí, ktorí radikálne formujú ich život. Heslo One Family pri otvorení teda nebol žiaden marketing, ale realita, o ktorej vedia hovoriť len členovia a ľudia priamo zapojení do činnosti.
Krátka tanečná show detí, ktoré bodovali na medzinárodnej akcii v Budapešti:
Obyčajná tanečná škola s epickou tanečnou show.
Čo by to bol za tanečný rok, keby nevyvrcholil niečim, na čo nezabudnú nielen deti, ale aj ich rodičia, známi, priatelia, široká verejnosť, podporovatelia a predstavitelia mesta. TO SME MY je projekt, ktorý začal nevinne, ako bežný nápad koncoročnej show, aby bol vidieť výsledok práce celej tanečnej školy po 10 mesiacoch školského roka. Keďže sme však chceli urobiť opäť niečo nezvyčajné, už prvá celovečerná show vypredala pomerne väčšiu sálu v kultúrnom centre a vytvorila niečo, čo muselo pokračovať aj ďalej.
Hudobný hosť s kapelou, moderátor, ktorý predstaví verejnosti tanečnú školu, ako ju dosposiaľ vôbec nepoznali, účinkovanie všetkých členov, koncept celej show s nápaditými prechodmi medzi jednotlivými choreografiami a predstavenie nás lektorov ako naozaj skúsených tanečníkov s bohatou tanečnou praxou.
Show, ktorá graduje, až na konci to nie je možné vydržať a všetci v sále stoja, tancujú a tlieskajú. Dočkali sme sa ďalších štyroch pokračovaní, ktoré vyrástli do nepredstaviteľných rozmerov, stali sa vyhľadávaným spoločenským podujatím a zaplnili veľké spoločenské haly. Naši tanečníci mali možnosť stáť na pódiu po boku Moniky Bagárovej, Igora Kmeťa, Nicol McCloud a Gapa & Groovin Heads.
Byť súčasťou niečoho podobného je neopísateľná skúsenosť a závidíme všetkým deťom, ktoré mali vo svojich tanečných začiatkoch možnosť to zažiť a užívať si to, pretože my sme v ich veku takúto možnosť nemali.
Video trailer z celovečernej hudobno-tanečnej show TO SME MY 2014:
Video trailer z celovečernej hudobno-tanečnej show TO SME MY 2015:
To kedy stihli.
Popri všetkej práci sme sa spolu s teamom stihli objaviť aj na vašich obrazovkách. V ČeskoSlovensko má talent sme urobili veľký rozruch a podpora ľudí pri sms hlasovaní a následnom vypadnutí bola cítiť tak, ako ešte nikdy predtým. Za spomienku stojí aj úspech našich tanečníkov v známej tanečnej televíznej show Move Up, v ktorej sa vyformovalo množstvo osobností tanečnej skupiny. Vystupovali sme všemožne všade, podporovali sme charitatívne projekty, ale dostávali sme šance aj na veľkých projektoch európskych rozmerov.
Kľúčovou bola aj spolupráca s mestom, vďaka ktorej sme si získali potrebnú dôveru. Klipy, doprovody spevákom, plesy, firemné večierky, oslavy, koncerty, otváracie ceremoniály alebo jedinečné košické Imaginácie – obrovský projekt, ktorý nás niekoľko rokov posúval umeleckým chápanim na úplne inú úroveň.
Show, ktorá sa stala šialenstvom na obrazovkách a mnohých eventoch po Slovensku:
Čo dodať?
Pre tých z vás, ktorí sa chystajú plniť si svoje sny, vedzte, že na zdolanie horeuvedeného bola potrebná nesmierna obetavosť a nekonečné odriekanie. Častokrát maximálna fyzická a psychická vyčerpanosť a kopec chýb a prešľapov.
Za odmenu však čakajte skúsenosti a bohatú prax vo všetkých formách. Konkrétne v našom prípade aj radosť zo sledovania vytrvalcov, ktorých tanec v našej sále bavil natoľko, že dnes sú z nich skvelí umelci, ľudia a tanečníci.
Príbeh tanečnej školy, o ktorej sa vyššie zmieňujem nekončí. Tanečná škola ďalej aktívne pôsobí a končí sa len môj a Matúšov príbeh v nej. Už v mladom veku sme si splnili veľkolepý sen, ktorý prerástol naše predstavy. A my sme si veľmi rýchlo uvedomili, že nikdy nie je neskoro snívať viac a vo väčšom.
V prípade, že by nám už pamäť v jeseni života menej slúžila, vždy sa môžeme pozrieť do archívu, v ktorom na nás čaká viac ako 40 000 fotiek a takmer 2000 giga videí z rokov 2010 až 2016 … jedinečné momenty a každý z nich hovorí svoj príbeh.
Tak čo poviete? Pri pohľade na to všetko, nie je vzácne uvedomiť si tú malosť myšlienky, ktorá bola na začiatku?
Slzička šťastia, byť pritom skoro celý čas, och nostalgia a všetko, som za to šťastný, aj Vám. ??✌???
Nostalgia, zimomriavky, úsmev od ucha k uchu, dojatie, spomínanie, pocit šťastia a vďačnosti…. toto všetko ma sprevádzalo pri čítaní tohto vášho článku.. Som vďačná, že som to s vami mohla zažiť. Je mi ľúto, že aj môj príbeh v tejto tanečnej škole skončil, ale nikdy nezabudnem na tie všetky hodiny driny, lásky, tanca a šťastia, ktoré sme takto spoločne prežívali… Vďaka tejto škole a úžasným ľuďom bolo moje detstvo naozaj jedna krásna cesta plná priateľstva a zážitkov, či skúseností… Naozaj vám ďakujem za tento článok, ktorý mi pripomenul, že vždy je pre čo sa usmievať a bojovať. Ja osobne musím spomenúť tú energiu, ktorú sme spoločne vytvárali na súťažiach, či vystúpeniach. Myslím, že bude každý súhlasiť, keď poviem, že v tomto bola škola ( a určite stále je) jedinečná. Vďaka Vám má aj ten najosamelejší človek naozaj pocit, že niekam patrí a má priateľov. Spoločne sme dokázali neuveriteľné veci. Držím naďalej palce Outbreaku, nech sa vám darí! One family 🙂 Ďakujem, nikdy nezabudnem !!! ❤
Mohol som byt súčasťou tejto školy neviem čo mám napísať ak mám byt úprimný lebo pri spomienke na outbreak mám vždy úsmev na tvári , na ľudí ktorý do toho čo milujú dávajú celé srdce Big up nič viac 🙂 východ na ceste hore 😉
Pamätám si ako sme sedeli za jedným stolom bavili sa jedli pizzu a vtedy ste nám to oznámili že vznikne tanečná skupina( ale ja by som to nazval rodinou) a či do toho pôjdeme s vami 🙂 Ďakujem za roky ktoré som mohol s vami stráviť že som mal kde tráviť svoj voľný čas a že ste pomohli vždy keď ste mohli a vedeli 😉
Tento článok som nevedela prečítať na prvý krát lebo už v prvej štvrtine som cez slzy nič nevidela. Mala som zimomriavky, slzy šťastia v očiach a v srdci vďaku. Som rada, že patrím do tejto tanečnej školy a že ma vychovala. Naša energia, ktorú sme mali na každej súťaži, ktorá nás spravila jedinečnou a naše spievankovo, ktoré sme si vytvorili spolu bolo to najlepšie, čo som zažila. Naučili ste ma pokore, vďačnosti a veľa ďalších vecí do života a myslím že ani jedno veľké ďakujem nedokáže vyjadriť tú vďačnosť. Outbreak je moj druhý domov a stále bude a aj vďaka Vám ? Ďakujem ovečka Katka, ďakujem back street boy Tušo za všetko, nech sa vám darí ?❤️
Uffff… prave som sa prebral zo sna, v ktorom sa mi snivalo o mojich úplných a absolútnych počiatkoch, ktorý sa mi zasnival počas čítania tohto článku… mam toho na srdci vela co by som povedal a spomienky ktore by som spomenul, ale to by bolo na dlho… co však chcem predovšetkým spomenúť je Láska. Láska, vztah, cit a vášeň k niečomu co človeka baví, napĺňa ho, vďaka čomu sa usmieva a rano vstáva štastný… laska k niečomu, kde môže jedinec objaviť zmysel, smer, disciplínu a pohľad na zivot… láska k niečomu, co človeka nielen napĺňa ale môže ho to aj živiť…Láska.
Prave ONI vo mne zasadili a poctivo hnojili to semienko Lásky , ktore ma nakoniec prerástlo a ktore sa stalo srdcom pre moju dušu a zmyslom pre moj zivot. Prave ONI to dokázali, svojou láskou a energiou, ktorú zdieľali so mnou a mnohými ďalšími. ONI, ktorí nas viedli nie len v tanci ale aj v živote, ONI, ktorí vybudovali Rodinu, kde vzťahy medzi ľudmi prerástli do silných priateľstiev a este viac, vybudovali Svet, do ktorého sme vsetci utekali pred tým “skutočným”, kde sme nachádzali útočisko.
Ukázali mi smer a cestu, lásku a vášeň a hlavne aj vďaka NÍM som tam kde som.
Vždy som bol, stále som a vždy budem OBC ❤️?
Neuveritelne úžasne napísaný článok všetky tie spomienky ma nekonečne velmi dojali. Tolko emócii a energie sa inde ako v Outbreaku nedá zažiť?obrovské ďakujem za toto všetko❤Tuško a Katka ste vzorom?ĎAKUJEM!!?
No čo dodať, najkrajšie spomienky mám práve z tohto obdobia. Týmto ľuďom sa podarilo vychovať jednu úžasnú kopu plnú ambicióznych, energetických, vytrvalých ale hlavne milujúcich ľudí. Hoci každý jeden z nich bol odlišný, všetkých spájalo to isté. Láska k tancu. Outbreak nebola len tanečná škola, bola to rodina. Úžasný prístup trénerov, ktorí pre nás neboli iba tréneri, ale aj priatelia, ktorí pri nás vždy ochotne stáli, vypočuli si každy jeden náš problém, prežívali slzy radosti aj smútku a spoločne s nami vypestovali tie najkrajšie spomienky na aké človek jednoducho nemôže zabudnúť. Som veľmi rada že som mohla byť súčasťou niečoho tak veľkolepého ako bol Outbreak. Práve vďaka nemu som dnes tým, kým som. A práve týmto spôsobom by som vám chcela vyslovit jedno veľké ĎAKUJEM.
Tento projekt, táto tanečná škola rovnako ako ľudia, ktorí ju založili nie sú ľudia obyčajní. Prečo ? Pretože ak by nimi boli nikdy by som vedľa nich nestála na pódiu, pretože by svoje sny nedotiahli na takúto úroveň. Títo ľudia ma naučili, že najbohatším miestom na svete je cintorín – pretože tam sú pochované nesplnené sny a ak to chcem zmeniť, musím mať pevnú vôľu a odhodlanie. No zároveň musím mať v sebe lásku nasmerovanú na činnosť, ktorú vykonávam, Inak to nepôjde. Na silu rozhodne nie. Okrem zážitkov z rôznych akcii, tréningov a workshopov som si odniesla oveľa viac. Odniesla som si z každého tréningu vzor domov. Niekoho, kto ma ráno ťahal z postele makať, či už to bol tanec, škola čokoľvek. Ak sa ma niekto spýta čo ti Outbreak dal tak zážitky určite nebudú na prvom mieste. Tie získavam všade a veľa. Budú to ľudia. Ak doma vzor nemáte, hľadáte ho inde, lebo nechcete skončiť rovnako. Ja som ho našla práve v tejto tanečnej škole a žena o ktorej hovorím to určite vie. Ukazovala mi minimálne 2x do týždňa, že všetko sa dá tak prečo tvrdíš opak ? Keď to dokážem ja, ty taktiež. Samozrejme aj zážitky sú dôležité a vždy keď spomínam, spomínam s úsmevom. Párkrát si aj DVD zapnem, apsoň sa ubezpečím, že som vždy nebola taký „lekvár“ ako teraz.:D Matúš a Katka dokázali ste týmto projektom, že rozhodne nie ste obyčajní smrteľníci, ktorí sa životom len pretĺkajú ale majú ho pevne uchopený a vedia ako chcú žiť. A viete čo je na tom najlepšie ? Že ste to naučili aj iných 🙂 A za to vám patrí veľké ďakujem !!
Tento článok je tak krasne napisany, uplne mi pripomenul vsetky tie chvile, pocity, emocie z vyhier aj prehier na sutaziach, tie neutichajuce zachvaty smiechu ktore sme mali na treningoch, radost z novych kostymov, mixu alebo kroku, ktory sme konecne dali ale hlavne to ake to bolo byt sucastou tanecnej skoly, ktora bola pre mna ako rodina. Nikdy nezabudnem ako sme v pesnicke ako ovecky vobec nepoculi tie trubky na zaciatku a Katka mam to pustala az dokym kazdy nepocul to tu tu tutu tu. Dakujem za to ze som mohla moje teenagerske roky prezit prave s vami na sále alebo vonku ked sme spolu tancovali v lete, myslim na Vas stale pri tanci, stale budete mojou inspiraciou!